Slovenská vláda plánuje nové opatrenie, ktoré v roku 2026 ovplyvní pracovné i rodinné životy obyvateľov. V rámci tretieho konsolidačného balíka sa majú zrušiť tri dni pracovného pokoja. Tento krok, ktorý už teraz vyvoláva mnoho diskusií, má pomôcť zlepšiť stav verejných financií, avšak podľa odborníkov nepovedie k trvalým riešeniam.
Diskutované sviatky a ich zrušenie
Rušenie sviatkov sa týka konkrétnych symbolických dní v slovenskom kalendári: 6. januára, kedy sa oslavuje sviatok Troch kráľov, 8. mája, označovaného ako Deň víťazstva nad fašizmom, a 17. novembra, Dňa boja za slobodu a demokraciu. Práve tieto dátumy narazili na silnú kritiku v spoločnosti. Ich odstránenie ako dní pracovného pokoja by zmenilo dynamiku nielen vo firmách, ale i v domácnostiach, kde rodičia často musia zladiť svoje pracovné povinnosti so starostlivosťou o deti.
Najväčší problém predstavuje sviatok Troch kráľov, ktorý sa prekrýva s obdobím školských prázdnin. V praxi to znamená, že deti zostanú doma, zatiaľ čo rodičia budú v práci. Analytici upozorňujú, že tento krok, hoci je plánovaný ako dočasné opatrenie, nerieši dlhodobú potrebu uzdravenia štátnych financií. Slovensko navyše patrí medzi krajiny V4 s najväčším počtom štátnych sviatkov, čo však neznamená automatickú efektivitu práce.
Ekonomický dopad na zamestnancov
Podľa údajov odborových zväzov Slováci už teraz pracujú viac v porovnaní s priemerom Európskej únie a OECD. Opatrenie by mohlo zamestnancom spôsobiť finančné straty, nakoľko práca počas sviatkov je v súčasnosti hodnotená vyššími odmenami. V prípade zrušenia týchto dní prídu pracovníci nielen o príplatky, ale aj o samotný oddych, čo spôsobí dlhšie obdobia práce bez prestávok. Pri zrušení jedného sviatku predstavuje výpadok mzdy na minimálnej úrovni približne 30 eur v čistom na osobu.
Kritickým hlasom sa pridáva aj upozornenie, že rušenie sviatkov nepočíta s ďalšími kontextami, akými sú napríklad rodičovské povinnosti. Mnohí plánujú v tieto dni využiť dovolenky, čo môže znížiť predpokladané peniaze ušetrené štátom. Navyše, symbolika niektorých sviatkov, ako 17. november, patrí medzi dôležité míľniky národnej histórie, a ich odstránenie môže byť vnímané ako snaha degradovať význam daných udalostí.
Nevyhnutnosť iných riešení
Skeptici upozorňujú na dočasný charakter opatrenia, ktorý považujú za neefektívny. Viacerí odborníci i politici apelujú na vládu, aby sa zamerala na dlhodobejšie riešenia, napríklad reformy v zdravotníctve alebo iné oblasťami verejných výdavkov. Rušenie sviatkov ako krok na konsolidáciu verejných financií podľa nich len presúva problémy namiesto ich riešenia.
Slovenská verejnosť ostáva v otázke rušenia dní pracovného pokoja rozdelená. Zatiaľ čo časť obyvateľov si uvedomuje potrebu zmeny v štátnom rozpočte, odpor voči zhoršeniu pracovných a rodinných podmienok získava na intenzite. Téma bude pravdepodobne dominovať aj ďalším verejným diskusiám, pretože jej dopady sa dotknú každého pracujúceho občana. Konečné rozhodnutie môže ovplyvniť nielen budúce zamestnanecké pravidlá, ale aj celkové spoločenské vzťahy na Slovensku.
