Budúcnosť štátnej pomoci vo forme dotácií na vysoké ceny energií (energopomoc) na Slovensku začína dostávať konkrétnejšie obrysy. Podľa vyjadrenia premiéra Roberta Fica naďalej plánuje vláda pokračovať v masívnej podpore, ktorá by sa mala týkať až 90 % domácností. Tento model pomoci, ktorý v podstate kopíruje doterajšie plošné schémy, však vyvoláva obavy z rastúcich nákladov a rizika nesprávneho využitia eurofondov.
Pomoc pre väčšinu, výnimka pre 10 % najbohatších
Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej pripravuje zmenu mechanizmu štátnej pomoci, pričom cieľom je čo najviac zjednodušiť proces pre spotrebiteľov. Plán vlády zahŕňa zavedenie modelu, pri ktorom sa dotácie automaticky uplatnia pre väčšinu domácností. Pomoc by sa tak mala vymedziť negatívne – na základe vylúčenia najbohatších 10 % obyvateľstva z tejto podpory.
Na určenie domácností s nárokom na dotácie sa má využívať kombinácia viacerých kritérií, vrátane príjmu a výšky spotreby energií. Hranica pre zaradenie do skupiny, ktorá stratí nárok na pomoc, bude určená na základe údajov z Finančnej správy, Sociálnej poisťovne a distribútorov energií. Štát plánuje vyhodnocovať príjmy všetkých osôb s trvalým pobytom na danej adrese. Doplnkovým ukazovateľom môže byť spotreba energií, ktorá by naznačovala príslušnosť domácnosti k skupine s vyššími príjmami.
Aj napriek snahám o presnejšie cielenie pomoci, odborníci upozorňujú, že zachovanie plošného charakteru opatrenia pre drvivú väčšinu obyvateľov je nedostatočne efektívne. Analytici varujú pred rizikom nespravodlivých výsledkov pri nesprávnom nastavení kritérií, čo by mohlo viesť k situácii, že niektoré finančne zraniteľné domácnosti by sa z podpory vylúčili.
Finančná náročnosť a riziká s tým spojené
Tento nový systém štátnej podpory bude Slovensko stáť stovky miliónov eur. Premiér Fico naznačil, že financovanie by malo prebiehať prevažne z európskych fondov, pričom vláda už začala rokovania s Európskou komisiou. Kritici však varujú, že takéto použitie eurofondov znamená odklon od investícií do udržateľných riešení, akými sú napríklad inovácie, renovácia nehnuteľností či významné infraštruktúrne projekty.
Odborníci navyše upozorňujú, že tento typ opatrenia povedie k vážnym fiškálnym dopadom na štátny rozpočet. Niektorí analytici dokonca prirovnávajú túto cestu k situácii v Grécku, keď neefektívne čerpanie finančných zdrojov zvyšovalo tlak na zadlženosť krajiny. Platformy ako Budovy pre budúcnosť zároveň vyzývajú na presmerovanie týchto prostriedkov na projekty, ktoré by reálne pomohli znižovať energetickú spotrebu a náklady slovenských domácností.
Nejasnosti zostávajú
Napriek avizovanej zmene systému pomoci ostáva mnoho otázok nezodpovedaných. Vláda zatiaľ nezverejnila detailné kritériá, ktoré by sa mali použiť na identifikáciu najbohatších domácností. Odborníci aj verejnosť preto netrpezlivo očakávajú konkrétne smernice, ktoré by zabezpečili transparentnosť a spravodlivé rozdelenie prostriedkov. Finálne rozhodnutie sa však očakáva až koncom roka.
Pre 9 z 10 domácností by zavedenie tohto opatrenia znamenalo stabilitu cien energií aj v roku 2026, pričom ich účty by zostali na súčasnej úrovni. Na druhej strane, najbohatších 10 % obyvateľov začne čeliť plným trhovým nákladom za plyn a teplo, čo môže v niektorých prípadoch znamenať výrazný rast ročných výdavkov. Zavedenie spravodlivého a funkčného systému tak bude kľúčovou výzvou pre vládu, ktorá bude musieť vyvážiť finančné náklady a sociálne dopady na obyvateľstvo.
