Z čoho sa vlastne skladá náš vesmír? Dlhoročné diskusie astronómov dlho neprinášali definitívne odpovede, pretože mnohé z teórií ostávali len vo sfére dohadov. Okrem populárnej tmavej hmoty existovala ďalšia, často prehliadaná záhada – takzvaná „chýbajúca hmota“. Ide o obyčajnú hmotu, ktorá až dosiaľ unikala vedeckým prístrojom kvôli svojej rozptýlenosti v medzigalaktickom priestore. Teraz ju však vedecký tím konečne lokalizoval a dokonca aj presne zmapoval, uvádza správa portálu BGR.
Rádiové signály pomohli objaviť stratenú hmotu
Chýbajúca hmota bola dlho nedosiahnuteľná kvôli svojej nízkej hustote a širšiemu rozloženiu medzi galaxiami, čo ju robilo takmer neviditeľnou pre bežné metódy detekcie. Vedcom z Caltechu a Centra pre astrofyziku Harvard & Smithsonian sa však túto skrytú súčasť vesmíru podarilo úspešne zachytiť a presne kvantifikovať. Ich prelomová práca bola publikovaná v renomovanom časopise Nature Astronomy.
Na tento účel astronómovia využili inovatívnu technológiu založenú na analýze rýchlych rádiových zábleskov (FRB), extrémne silných pulzov rádiových vĺn, prichádzajúcich k nám z veľmi vzdialených oblastí vesmíru. Každý takýto signál prechádza hmotou medzi zdrojom a Zemou, čo má za následok jeho nepatrné spomalenie. Precíznou analýzou intenzity a časovania signálov mohli vedci zhromaždiť údaje o množstve hmoty, hoci je táto hmota voľným okom neviditeľná.
Tím analyzoval celkovo 69 rýchlych rádiových zábleskov. Jeden z nich, označený ako FRB 20230521B, pochádza z rekordnej vzdialenosti 9,1 miliardy svetelných rokov, čo predstavuje najväčšiu vzdialenosť, pri ktorej bol takýto signál zaznamenaný. Táto metóda tak otvára nové možnosti v skúmaní ďalekého vesmíru.
Dôležitý míľnik pre vesmírny výskum
Nový objav prináša dôležité dáta a lepšie pochopenie zloženia nášho vesmíru, predovšetkým ohľadom rastu a vývoja galaxií. Vedci predpokladajú, že tieto poznatky prispejú k objasneniu viacerých veľkých otázok kozmológie, napríklad dôvodov extrémne rýchlej expanzie vesmíru krátko po Veľkom tresku.
Podľa autorov štúdie tento úspech predstavuje iba začiatok aktívneho využívania rádiových zábleskov ako významného astronomického nástroja. Pripravovaný nový rádioteleskop Caltechu by mal umožniť zachytenie až 10 000 FRB signálov ročne, čím by zásadne rozšíril možnosti hľadania odpovedí na komplexné otázky štruktúry a dynamiky kozmického priestoru medzi galaxiami.
Elon Musk prekvapivo končí projekt s NASA
Nielen chýbajúca hmota, ale aj ďalšie rozhodnutia menia súčasnú vesmírnu scénu. Pozornosť médií v týchto dňoch púta aj neočakávaný krok spoločnosti SpaceX a jej zakladateľa Elona Muska, ktorý ukončil prevádzkovanie vesmírnej lode pripravovanej pre americkú vesmírnu agentúru NASA. Tento krok vzbudil otázky ohľadom budúceho zabezpečenia potrebných dopravných kapacít pre vesmírny program. Detaily celej situácie a ich možné dopady nájdete v podrobnejšom samostatnom článku.
