Mnoho mladých ľudí na Slovensku v posledných rokoch vidí svoju budúcnosť radšej za hranicami krajiny. Podľa najnovších údajov už viac ako 300-tisíc Slovákov odišlo za lepším životom do zahraničia, pričom každá emigrácia jednej osoby má podľa opozície negatívny ekonomický dopad až 2,8 milióna eur. Túto alarmujúcu situáciu mohol začať riešiť parlament, ktorý sa zaoberal návrhom uznesenia z radov opozície. Návrh však získal nedostatočnú podporu a neprešiel.
Vláda problém pozná, riešenia však neprijíma
Uznesenie pochádzalo z dielne opozičných poslancov klubov Slovensko, Za ľudí a KÚ, pričom jeho hlavným cieľom bolo prinútiť vládu Roberta Fica pripraviť opatrenia pre zastavenie odlivu mladých pracovných síl z krajiny. Poslanci Národnej rady SR však v stredu návrh odmietli. Opoziční predkladatelia kritizovali vládu nielen za pasivitu, ale aj za celkový prístup k mladým ľuďom. Zdôraznili, že práve znevažujúce vyjadrenia niektorých vládnych politikov na adresu mladej generácie sú jedným z dôvodov ich rastúceho rozhodnutia Slovensko opustiť.
Podľa opozície mladým ľuďom chýba motivácia zotrvať na Slovensku, kde narážajú na útočné a zosmiešňujúce postoje zo strany predstaviteľov štátu. V kombinácii s ťažkými životnými podmienkami sú následne nútení hľadať lepšiu životnú úroveň inde. Pokračujúci trend zahraničnej emigrácie pritom vytvorí vážne ekonomické následky, ktoré Slovensko môže pociťovať ešte desiatky rokov.
Neudržateľná ekonomická situácia mladých rodín
Realita života mladých rodín na Slovensku je z ekonomického hľadiska mimoriadne náročná. Podľa dostupných štatistík sa už bežné výdavky na nájomné, potraviny či energie stali značným zaťažujúcim faktorom pre domácnosti, ktorých príjmy sú nedostatočné. Zamestnávatelia ponúkajú nízke mzdy, ktoré len s námahou pokryjú základné životné potreby. Ani zakladanie či prevádzkovanie vlastného podnikania dnes už pre mnohých nie je atraktívnou alternatívou.
V prípade pokračujúceho trendu odchodu mladej generácie sa Slovensko ocitne v situácii, že pomer medzi produktívnymi a neproduktívnymi vekovými skupinami sa výrazne naruší. Počet ľudí v produktívnom veku poklesne a tí, ktorí tu zostanú, nebudú schopní uživiť stále rastúci podiel dôchodcov. Konkrétne ide o dôsledok politických rozhodnutí ako štedré vyplácanie trinástych dôchodkov či rôzne sociálne dávky, ktorými vládny kabinet cieli skôr na starších voličov.
Nesprávne nastavená priorita výdavkov štátu
Napriek dlhodobo avizovanému cieľu vlády konsolidovať verejné financie zostáva faktom, že štát v súčasnosti míňa miliardy eur na dodatočné dôchodkové dávky určené seniorom. Ekonomickí analytici pritom upozorňujú, že dôchodcovia nie sú na Slovensku ani zďaleka najviac chudobou ohrozenou skupinou obyvateľstva. Oveľa väčšie problémy hlásia mladé rodiny, ktoré majú problém vyjsť od výplaty k výplate a často sa ocitnú na hranici chudoby. Títo ľudia na rozdiel od terajších dôchodcov ešte niekoľko desiatok rokov môžu byť prínosom pre slovenskú ekonomiku, ak však vláda včas zakročí.
Predstavitelia opozície preto požadovali, aby štát lepšie vyvážil svoje priority. Aj neistá ekonomická budúcnosť je pre mladých Slovákov hlavným dôvodom, pre ktorý radšej volia život mimo svojej vlasti. Pokiaľ kabinet Roberta Fica nezačne aplikovať účinné riešenia tejto situácie, je pravdepodobné, že trend opúšťania Slovenska mladými ľuďmi bude v nasledujúcich rokoch pokračovať ešte intenzívnejšie.
