Reforma predčasných dôchodkov z roku 2023 spôsobila vážne problémy v slovenskom dôchodkovom systéme. Nové podmienky uľahčujúce skorší odchod do dôchodku viedli k dramatickému nárastu žiadateľov a ohrozujú stabilitu verejných financií.
Masívny nárast žiadostí o predčasný dôchodok
Zavedenie reformy od základov zmenilo dynamiku výberu predčasných dôchodkov. Kým pred reformou žiadalo o predčasný dôchodok ročne 5 až 10-tisíc Slovákov, v roku 2023 ich počet prudko vzrástol na viac ako 42-tisíc. Tento dramatický nárast je priamym dôsledkom novej legislatívy, ktorá stanovila jedinú hlavnú podmienku: odpracovanie minimálne 40 rokov bez zohľadnenia náročnosti pracovného povolania.
Početnosti žiadateľov zodpovedajú aj výrazne vyššie finančné náklady. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že zvýšený objem predčasných dôchodkov spôsobí v rokoch 2023 až 2031 dodatočné výdavky vo výške 896 miliónov eur. Okrem toho tento trend vedie aj k znižovaniu príjmov štátu, keďže predčasní dôchodcovia prestávajú platiť dane a odvody, čím sa ešte viac oslabuje finančný systém Sociálnej poisťovne.
Neočakávané dopady na trh práce
Okrem finančných dôsledkov reforma ovplyvnila aj zamestnávateľov. Firmy začali využiť legislatívnu zmenu na redukciu svojich mzdových nákladov, a to často na úkor štátu. Zamestnancov, ktorí už splnili podmienku 40 odpracovaných rokov, motivujú na predčasný odchod do dôchodku, čím sa vyhnú povinnosti vyplateniu odstupného. V praxi tak dochádza k presunu nákladov z podnikateľského sektora na ramená daňových poplatníkov.
RRZ varuje, že tento model konania destabilizuje pracovný trh a vytvára precedens, v ktorom ekonomické bremeno súkromných zamestnávateľov prechádza na verejný sektor. Skutočným problémom však zostáva, že predčasný dôchodok sa stal pre mnohých výhodnejší, než by bolo pokračovanie v práci až do dôchodkového veku.
Hrozba systémového kolapsu
Súčasné benefity predčasného dôchodku úplne popierajú jeho pôvodný zmysel – umožniť skorší odchod do penzie ľuďom, ktorí nie sú fyzicky alebo psychicky schopní ďalej pracovať. V kombinácii s demografickým starnutím slovenskej populácie vytvára aktuálny systém rizikovú situáciu. RRZ upozorňuje, že nárast šesťdesiatnikov opúšťajúcich pracovný trh bude postupne viesť k ohrozeniu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému.
Ak nedôjde ku korekcii legislatívy, predčasné dôchodky sa stanú finančne neudržateľnými a zaťažia budúce generácie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto navrhuje sprísnenie podmienok, aby systém opäť slúžil primárne tým, ktorí ho naozaj potrebujú. Reforma si vyžaduje rýchlu akciu, aby sa zamedzilo prehĺbeniu finančnej krízy v rámci dôchodkového systému Slovenska.
