Celosvetovo rástol v minulom roku počet krádeží dát. Ide o medziročný nárast vo výške 15 percent, keďže bolo zaznamenaných viac ako dva milióny prípadov úniku údajov od firiem aj súkromných používateľov. V globálnom porovnaní krajín skončilo Slovensko na nepriaznivej 34. priečke, pokiaľ ide o počet ukradnutých e-mailov a domén „.sk“.
Najčastejšie zneužívané údaje a heslá
Z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau vyplýva, že pre hackerov sú najcennejšou korisťou prihlasovacie údaje. Ľahko sa dostanú hlavne k účtom zabezpečeným veľmi jednoduchými heslami, ako sú napríklad číselné kombinácie typu „123456“, osobné mená alebo banálne výrazy typu „heslo“ či „obrázok1“.
Medzi najohrozenejšie patria kombinácie e-mailu s heslom, používateľského mena s heslom, ako aj telefónneho čísla spolu s menom a priezviskom. Napriek odborným odporúčaniam, ktoré navrhujú komplexné heslá zložené z veľkých a malých písmen, čísel a špeciálnych znakov, mnohí používatelia naďalej volia ľahko predvídateľné heslá. Na prelomenie takýchto jednoduchých kombinácií pritom hackeri potrebujú menej než sekundu.
Deepfake a úloha umelej inteligencie
Znepokojujúcim trendom v uplynulom roku bol výrazný rast takzvaných deepfake podvodov na globálnej úrovni. Umelá inteligencia umožnila podvodníkom realisticky manipulovať tváre a hlasy známych osobností, prostredníctvom ktorých propagovali falošné investičné schémy a lákali menej ostražitých používateľov.
Odborníci na kybernetickú bezpečnosť upozorňujú, že prístup ku komplexným osobným údajom, vrátane hesiel, e-mailových adries, používateľských mien a telefónnych čísel poskytuje hackerom optimálne podmienky na cielené a dôveryhodné útoky prostredníctvom deepfake technológií. Vďaka tomu sa zvyšuje pravdepodobnosť, že potenciálne obete kybernetickému útoku podľahnú.
Kradnuté platobné údaje sa čoraz častejšie objavujú na dark webe
Podľa analýzy spoločnosti CRIF výrazne stúpol aj objem ukradnutých údajov týkajúcich sa platobných kariet na dark webe. Európa v tomto smere medziročne zaznamenala až 94-percentný nárast, čím sa stala kontinentom s najväčším množstvom nelegálnych výmen ukradnutých údajov o kreditných kartách.
Najčastejšie sa medzi kybernetickými zločincami obchoduje s číslami kreditných kariet, CVV kódmi a dátumami expirácie. Tieto informácie hackeri obvykle získavajú prostredníctvom útokov ako phishing a smishing. V celosvetovom poradí krajín, ktorých občania mali v minulom roku najviac ukradnutých platobných údajov a kariet šírených cez dark web, Slovensko skončilo na 87. mieste.
