Európsky bankový sektor zažíva obdobie významných zmien, ktoré zasahujú nielen do spôsobu, akým ľudia vykonávajú finančné operácie, ale aj do samotného fungovania bánk. Kým kamenné pobočky postupne miznú a digitalizácia naberá na obrátkach, v pozadí sa ukazuje nečakaný problém – výrazne narastajúce množstvo falošných peňazí v obehu.
Masívne zatváranie pobočiek
Rok 2024 priniesol v európskom bankovníctve ďalšiu vlnu zatvárania fyzických prevádzok. Napríklad v Nemecku sa počet kamenných pobočiek v priebehu roka znížil o 1 631, čo predstavuje pokles o 8,4 %. Podobný trend možno pozorovať aj na Slovensku. Národná banka Slovenska (NBS) uviedla, že za uplynulých päť rokov došlo k redukcii siete až o 223 pobočiek, pričom najviac ich ubudlo v Bratislavskom kraji (-47), zatiaľ čo najmenej v Trenčianskom kraji (-17).
Hlavným dôvodom tohto javu je narastajúca digitalizácia. Banky priliehajú na znižovanie nákladov a zmenu preferencií klientov, ktorí čoraz častejšie uprednostňujú mobilné aplikácie a online služby. Zostávajúce pobočky sa preto transformujú – zameriavajú sa skôr na bezhotovostný režim, poradenstvo a edukáciu zákazníkov pri prechode na digitálne nástroje.
Falzifikáty na vzostupe
Kým banky intenzívne prechádzajú do digitálneho prostredia, riziká spojené s hotovosťou nečakane narastajú. Podľa nemeckej centrálnej banky Bundesbank bolo v prvom polroku 2025 z obehu stiahnutých až 36 600 falošných eurobankoviek, čo predstavuje nárast o 8 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Okrem toho úrady zachytili 68 400 falošných euromincí, pričom ich počet stúpol až o 12 %.
Najviac sa falšovali bankovky v hodnotách 50 a 100 eur. Medzi mincami dominovali falošné 2-eurové, ktoré tvorili až 91 % zo všetkých odhalených prípadov. Podvodníci pritom využívajú čoraz sofistikovanejšie techniky, napríklad odstraňovanie varovných nápisov z replík určených na filmové účely. Tento trend vyvoláva obavy nielen medzi spotrebiteľmi, ale aj v podnikateľskom prostredí.
Dôsledky pre jednotlivcov i ekonomiku
Falošné peniaze predstavujú významný problém, ktorý má široké následky. Bežní ľudia, ktorí nevedomky prijmú falzifikát, čelia okamžitej finančnej strate – falošné peniaze sa pri pokuse o ich použitie zadržia a zničia bez náhrady. Hrozí tiež podozrenie z úmyselného šírenia falošných peňazí, čo môže znamenať právne komplikácie.
Na makroekonomickej úrovni problém so sebou prináša systémové riziká. Prítomnosť veľkého množstva falzifikátov v obehu podkopáva dôveru verejnosti v hodnotu a pravosť hotovosti. Taktiež môže spomaliť obchodné transakcie a viesť k odmietaniu hotovosti v prospech alternatívnych spôsobov platenia. V niektorých prípadoch dokonca ovplyvňuje infláciu, keďže falzifikáty pridávajú do obehu nezákonné peniaze bez krytia skutočnou hodnotou.
Odporúča sa zvýšiť obozretnosť pri manipulácii s hotovosťou a využiť zaužívané metódy kontroly pravosti bankoviek. Ako pripomína nemecká centrálna banka, kľúčom je princíp „pocíť, pozri, nakloň“. Tieto jednoduché kroky môžu výrazne prispieť k ochrane pred finančnou stratou.
