Slovensko čelí vážnej výzve v oblasti digitálnej bezpečnosti, keďže stále viac občanov sa stáva obeťami tzv. spoofingových útokov. Ide o techniku, ktorou podvodníci manipulujú telefónne čísla, aby vyzerali ako oficiálne kontakty štátnych inštitúcií, pričom ich cieľom je získať citlivé informácie od obetí. Tento fenomén zasahuje nielen staršiu generáciu, ale čoraz častejšie aj mladších, digitálne zdatných Slovákov.
Podvodníci využívajú psychológiu strachu
Obete týchto útokov čelia premysleným stratégiám, ktoré ich stavajú do časového a psychického tlaku. Najčastejšie sa páchatelia vydávajú za pracovníkov Sociálnej poisťovne a tvrdia, že dôchodok alebo iný príspevok bol pozastavený. Následne požadujú od dotknutých osôb citlivé údaje, ako napríklad údaje z platobných kariet alebo prístupové informácie do internetbankingu. Zaskočení ľudia, ktorí majú len zlomky sekúnd na rozhodnutie, často pod tlakom k tejto žiadosti pristúpia, čím naplnia zámer podvodníkov.
Podľa zistení polície sú tieto útoky čoraz častejšie technicky prepracované. Páchatelia dokážu presne kopírovať štýl komunikácie oficiálnych autorít, čo zneisťuje aj skúsených používateľov. Tým dochádza k výraznému nárastu závažnosti problémov. Hoci obeťami ostávajú primárne starší občania, zvyšuje sa podiel mladších osôb, ktoré kvôli digitálnym návykom vnímajú takúto komunikáciu ako štandardnú.
Mobilní operátori reagujú, no problémy pretrvávajú
V boji proti spoofingovým útokom už podnikajú kroky aj mobilní operátori na Slovensku. Spoločnosti Telekom a O2 zaviedli spoločný systém filtra, ktorý denne eliminuje desaťtisíce podvodných hovorov. Aj napriek týmto opatreniam nie je možné úplne zabrániť prenikaniu sofistikovaných podvodov, nakoľko páchatelia pravidelne menia techniky a využívajú zahraničné linky mimo dosahu bežných ochranných systémov.
Ďalší operátori, vrátane Orange a SWAN, plánujú zapojenie do tej istej infraštruktúry, čím by mohli pokryť väčšinu slovenských SIM kariet a zvýšiť tak úroveň bezpečnosti. Asociácia mobilných operátorov zároveň vyzýva na zvýšenú opatrnosť všetkých občanov. Pripomína, že štátne inštitúcie nikdy nevyžadujú citlivé údaje prostredníctvom telefonátov a ich riešenia sa vždy riadia formálnou komunikáciou prostredníctvom poštových zásielok.
Prevencia ako jediný spoľahlivý nástroj
Pre verejnosť ostáva najefektívnejším prístupom vlastná ostražitosť. Pri podozrivom hovore odborníci odporúčajú okamžite telefonát ukončiť a kontaktovať inštitúciu prostredníctvom oficiálnych kontaktov zverejnených na jej webovej stránke. V prípade, že osoba už poskytla citlivé údaje, kroky by mali zahŕňať okamžité kontaktovanie banky, blokovanie prístupov do internetbankingu a deaktiváciu platobných kariet. Zároveň je potrebné o podvode informovať políciu.
Odborníci predpokladajú, že situácia sa v dohľadnej budúcnosti sťaží. Do roku 2025 by mali byť podvodné hovory jednou z najväčších digitálnych hrozieb na Slovensku, pričom útočníci začnú využívať pokročilé technológie, ako je umelá inteligencia a syntéza hlasu, na ešte sofistikovanejšie manipulácie. Či budú technologické nástroje na ochranu schopné držať tempo s dynamikou podvodníkov, alebo sa verejnosť bude musieť stále viac spoliehať na vlastnú opatrnosť, ostáva otvorenou otázkou. Slovensko tak čaká náročný boj o digitálnu bezpečnosť, kde za úspechom stojí kombinácia moderných technológií a individuálnej zodpovednosti.
