Slovenskí podnikatelia zažívajú v posledných mesiacoch mimoriadne ťažké obdobie. Energetická kríza v spojení s prudkým rastom mzdových nárokov a zavedením kontroverznej transakčnej dane vytvorili tlak, ktorý mnohé firmy zatlačil na pokraj existencie. Zavedená transakčná daň, súčasť vládnych opatrení zameraných na konsolidáciu verejných financií, smeruje najmä proti malým a stredným podnikom a vyvoláva nervozitu medzi predajcami i spotrebiteľmi.
Podnikatelia platia tisíce eur navyše každý mesiac
Transakčná daň núti slovenských podnikateľov odviesť štátu 0,4 % z každej bezhotovostnej transakcie uskutočnenej cez špeciálny podnikateľský účet, pričom maximálny poplatok je stanovený na 40 eur pri jednej elektronickej platbe. Pri výbere hotovosti z bankomatu podnikatelia platia až dvojnásobne viac, konkrétne 0,8 % bez akéhokoľvek horného limitu.
Tieto pravidlá tvrdo zasiahli mnohé prevádzky. Podnikateľ Vratko Strmeň, prevádzkovateľ siete 25 predajní potravín v okresoch Brezno a Banská Bystrica, musí mesačne vynakladať na túto daň okolo 8 000 eur, čo predstavuje ročne približne 96 000 eur dodatočných nákladov. Len samotná výplata miezd jeho dvesto zamestnancom znamená mesačnú platbu dane vo výške asi 1 000 eur. Kritici upozorňujú aj na disproporčné dopady dane – podniky s porovnateľným obratom, no menším počtom transakcií, platia výrazne menej.
Významné negatívne dôsledky pociťuje tiež veľká košická pekáreň Vamex, ktorá zamestnáva 300 pracovníkov. Náklady spojené s novou transakčnou daňou predstavujú sumu, ktorá by mohla plne pokryť mzdy piatim až siedmim zamestnancom mesačne. Váha dodatočných nákladov je tak vážna, že mnohé podniky pristúpili k obmedzeniu platenia platobnými kartami alebo úplne zrušili túto možnosť. Stále viac prevádzok navyše zavádza dodatočné poplatky za platbu kartou a otvorene zákazníkom odporúča hotovosť ako spôsob platby, aby predišli ďalšiemu zdražovaniu.
Tieto kroky však podnikateľov stavajú do zložitej pozície. Zákazníci reagujú nespokojnosťou, pretože rast cien a limitovanie bezhotovostných platieb výrazne znižuje komfort nakupovania a vedie k úbytku návštevníkov aj nižším obratom jednotlivých obchodov či gastroprevádzok.
Rast cien energií posúva firmy ku krachu
Nepriaznivé dôsledky transakčnej dane ešte násobí dramatický rast nákladov na energie. Pre malú pekáreň v Ilave vzrástli mesačné náklady na plyn z pôvodných 800 eur na súčasných približne 2 400 eur, čo podnik prinútilo definitívne ukončiť svoju činnosť. Situáciu ešte viac komplikujú problémy s platobnou disciplínou odberateľov a nezaplatenými faktúrami.
Ilavská pekáreň pritom nie je jediná. Po celom Slovensku hlásia podnikatelia podobné ťažkosti. Množstvo menších firiem už bolo nútených uzavrieť svoje prevádzky alebo výrazne obmedziť svoju činnosť, pretože ich náklady presahujú únosnú hranicu.
Zamestnanosť na Slovensku aktuálne stále zostáva vysoká – zamestnaných je viac ako 2,6 milióna osôb. Mnohí analytici však varujú, že pokiaľ vláda a kompetentné inštitúcie urýchlene nezareagujú na aktuálne problémy podnikateľského prostredia, sociálno-ekonomické dopady môžu byť v blízkej budúcnosti veľmi vážne. Nastupujúci trend zatvárania či obmedzovania prevádzok by mohol rýchlo spôsobiť pokles zamestnanosti a zhoršenie celkovej ekonomickej situácie Slovenska.
Neprehliadnite
Analytici volajú po zmene ekonomického modelu
Experti sa zhodujú, že Slovensko naliehavo potrebuje prijať opatrenia, ktoré zlepšia konkurencieschopnosť a zabezpečia dlhodobú udržateľnosť podnikov. Doterajší ekonomický model, ktorý bol dlhodobo založený najmä na lacnej pracovnej sile, sa podľa analytikov dostal na hranicu svojich možností. Slovensko preto musí začať systematicky investovať do inovácií, technologického pokroku a podpory pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou.
Bez týchto zmien hrozí krajine zníženie hospodárskej atraktivity, a to ako voči domácim firmám, tak aj voči zahraničným investorom. Dôsledkom môže byť oslabenie celkovej ekonomiky, zvýšenie nezamestnanosti a postupná strata konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom meradle.
