Rast cien bežných potravín a dostupnosť bývania na Slovensku prináša čoraz väčší tlak na domáce rozpočty. Aj keď priemerná mesačná mzda v krajine stúpla na 1 430 eur, obyvateľom to neprinieslo reálne zlepšenie životnej úrovne, pretože inflácia opäť naberá na sile. Slovenské domácnosti v súčasnosti vydávajú na bývanie a nákupy takmer toľko, ako by žili v Rakúsku alebo Nemecku, no ich príjmy tomu nezodpovedajú. Medzitým vo viacerých krajinách Európy ostáva priestor na úspory omnoho väčší.
Nízke mzdy a vysoké náklady
V porovnaní s priemernou mzdou v EÚ, ktorá dnes predstavuje 1 583 eur, Slovensko stále zaostáva. Susedné Česko síce vypláca v priemere až 2 000 eur mesačne a Rakúsko vyše 4 500 eur, no slovenským domácnostiam ostáva v peňaženkách podstatne menej. Dokonca aj susedné Maďarsko, kde je priemerný plat 1 408 eur, pôsobí podobne neuspokojivo, ale náklady na život sú tam o niečo nižšie. V Bulharsku je situácia najhoršia s priemerom len 1 125 eur.
Zaujímavým faktom je, že slovenské domácnosti čelia vyšším výdavkom než ich susedia v Česku či Poľsku. Napríklad oproti Varšave minie priemerná slovenská rodina asi o štvrtinu viac na rovnaké položky. V porovnaní s Prahou sú tieto výdavky vyššie približne o pätinu, čo ešte viac prehlbuje neuspokojivosť celkovej situácie.
Inflácia a klesajúca kúpna sila
Inflácia, ktorá v roku 2022 dosahovala vrchol na úrovni 15 percent a neskôr sa ustálila na 2 percentách, za posledné mesiace opäť rastie. Najnovšie údaje hovoria o viac ako 4 percentách. V tejto situácii aj plánované zvýšenie miezd o 5,5 percenta neprinesie očakávaný benefit. Reálna kúpna sila sa zvýši len o približne jedno percento, čo mnoho domácností ani nepocíti. Tým sa uzatvára kruh, v ktorom rastúce životné náklady a stagnujúce mzdy vytvárajú tlak na každodenné výdavky rodín, osobitne tých s nižšími príjmami.
Zmeny v nákupných návykoch sú už badateľné. Ľudia stále častejšie uprednostňujú lacnejšie značky, redukujú dovolenky a odkladanie väčších investícií sa stáva pravidlom. Obzvlášť zraniteľnou skupinou sú tí, ktorých rozpočet je závislý na pokrývaní základných potrieb ako jedlo, energia či nájom. Tieto výdavky tvorili a naďalej tvoria väčšinu ich disponibilného príjmu.
Daňové reformy a neistoty
Nárast cien ešte zintenzívnili nedávne daňové úpravy. Dočasná 5-percentná DPH na základné potraviny umožnila krátkodobú úľavu, no návrat na výrazne vyššiu sadzbu 23 percent opäť zvýšil ceny v obchodoch. Firmy na druhej strane čelia vlastným problémom – nedostatok kvalifikovaných pracovníkov ich núti zvyšovať mzdy a pridávať benefity, no rast fixných nákladov obmedzuje priestor na nové investície. To vedie k úsporným opatreniam a tlmí nové nábory, čo môže v dlhodobom horizonte brániť rastu pracovného trhu.
Od vstupu do Európskej únie síce mzdy na Slovensku zaznamenali nárast o viac ako 900 eur, no reálne rozdiely medzi západoeurópskymi krajinami a Slovenskom naďalej pretrvávajú. Kým rakúske domácnosti dokážu šetriť z jednej výplaty, väčšina Slovákov každý mesiac prerátava svoje výdavky. Pokiaľ sa inflácia nevyrieši a produktivita práce nezlepší, ani budúce zvyšovanie príjmov neodstráni rozdiel v životnej úrovni.
Celková nestabilita a rast cien môžu v nasledujúcich rokoch otestovať odolnosť slovenskej ekonomiky. Ak nebude zabezpečená cenová stabilita a podpora tvorby kvalitných pracovných miest, mnohí zamestnanci si zlepšenie nepocítia nikde inde než v štatistike. Pre väčšinu obyvateľov preto zostáva otázkou, kedy sa vyššie mzdy prejavia aj na ich každodennom živote.
