Podrobná štúdia Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) priniesla doteraz najrozsiahlejší rozbor emisií skleníkových plynov v reálnych prevádzkových podmienkach pre osobné automobily. Analýza zahŕňa nielen samotnú prevádzku vozidla, ale aj celkový životný cyklus – výrobu, údržbu a dokonca aj recykláciu. Výskumníci brali do úvahy aj meniaci sa energetický mix v členských štátoch Európskej únie.
Batériové elektromobily s výrazne nižšou uhlíkovou stopou
Podľa výsledkov predstavujú čisto elektrické vozidlá jednoznačne najekologickejšiu formu osobnej dopravy. Na priemerný kilometer produkuje elektromobil nabíjaný z bežnej siete v EÚ približne 63 gramov CO₂ ekvivalentu. V prípade vozidiel nabíjaných výlučne obnoviteľnou energiou hodnota ešte ďalej klesá, a to na 52 gramov na kilometer.
Naproti tomu klasické spaľovacie motory vychádzajú z porovnania ako výrazne menej efektívne. Autá s benzínovým pohonom emisiami dosahujú v priemere 203 gramov CO₂ ekvivalentu na kilometer a dieselové motory dokonca ešte viac – až 234 gramov. Hybridné riešenia či plug-in hybridy síce čiastočne emisie obmedzujú, no stále zaostávajú za elektromobilmi – vykazujú hodnoty 188 respektíve 163 gramov.
Napriek často opakovaným obavám o ekologicky náročnejšiu produkciu batérií štúdia dokazuje, že tento faktor vzdialený od reality nie je. Zvýšenie emisií pri výrobe elektrických vozidiel, najmä kvôli akumulátorom, je podľa prepočtov amortizované už pri približne 17-tisíc najazdených kilometroch. V praxi to znamená, že ekvivalentný ekologický prínos začne byť jednoznačný už po necelých dvoch rokoch bežného jazdenia.
Technológia batérií a meracie metódy zásadne ovplyvňujú ekologickú bilanciu
Dôležitým činiteľom sú technologické posuny v oblasti akumulátorov. Výroba klasických lítium-iónových článkov bola dlho problematická vzhľadom na využitie niklu a kobaltu, ktoré zatiaľ zvyšujú environmentálnu záťaž procesu. No rozmach alternatívnych typov, ako napríklad lítium-železo-fosfátové (LFP) batérie, dokáže významne znižovať uhlíkovú stopu produkcie. Tieto technológie navyše minimalizujú závislosť od kritických nerastných surovín.
Štúdia ICCT ďalej uvádza významné rozdiely medzi skutočnými emisiami a hodnotami, ktoré sa uvádzajú podľa metodiky WLTP. Merania podľa štandardizovaných homologizačných cyklov bežne podhodnocujú emisie automobilov so spaľovacími motormi približne o 10 %. Naopak, v prípade elektromobilov dochádza paradoxne k nadhodnocovaniu emisií, keďže laboratórne cykly nedokážu efektívne zohľadniť reálne využívanú regeneráciu energie počas brzdenia. Inými slovami, skutočná výhoda batériových elektromobilov je v bežnej prevádzke ešte väčšia než vykazujú oficiálne štatistiky.
Zrýchlenie regulácie a investície do infraštruktúry sú nevyhnutné
Výsledky analýzy silne rezonujú v európskych diskusiách o klimatickej politike a budúcnosti osobnej dopravy. Osobná mobilita totiž momentálne tvorí takmer tri štvrtiny všetkých emisií dopravného sektora v EÚ. Splnenie stanovených klimatických cieľov, konkrétne zníženie emisií aspoň o 55 percent do roku 2030, bude vyžadovať rýchly prechod na plne elektrické vozidlá. Štúdia preto výrazne podporuje plánovaný celoeurópsky zákaz predaja nových automobilov so spaľovacími motormi najneskôr od roku 2035.
Implementácia tohto scenára si však vyžiada značné investície do novej infraštruktúry, najmä do siete verejných nabíjacích staníc. Zatiaľ čo krajiny ako Holandsko, Nemecko či severské štáty už budujú pokročilú infraštruktúru a majú pozitívnu skúsenosť s plnou elektrifikáciou, v regiónoch s menej rozvinutou sieťou nabíjania stále pretrvávajú obavy zo zvládnutia takto rýchlej transformácie. Dostupnosť obnoviteľnej elektrickej energie je ďalšou výzvou, no zároveň jasnou príležitosťou vzhľadom na plánované rozširovanie zelenej energetiky v Európe.
Neprehliadnite
Európske automobilky budú musieť prispôsobiť svoje výrobné linky aj dodávateľské reťazce výrazne zrýchlenej elektrifikácii, aby obstáli pred konkurenciou zo Severnej Ameriky a Ázie, kde už podobné iniciatívy akcelerujú. Podľa analytikov ICCT predstavuje elektrická mobilita strategické odvetvie pre Európsku úniu, ktoré výrazne ovplyvní zamestnanosť, celkovú ekonomickú konkurencieschopnosť a schopnosť plniť environmentálne záväzky.
Celkový záver štúdie teda jasne hovorí v prospech zrýchlenia prechodu od spaľovacích motorov smerom k batériovým elektrickým vozidlám. Táto transformácia je podľa odborníkov nielen nutnosťou v rámci plnenia ekologických cieľov, ale zároveň vytvára nové ekonomické príležitosti a otvára priestor pre inovácie, ktoré môžu posilniť pozíciu Európy v globálnej súťaži o udržateľnú mobilitu.
