Európske štáty prichádzajú o príjmy z daní z benzínu a nafty, no výdavky na opravy a modernizáciu ciest naďalej rastú. Čoraz častejšie sa preto objavuje návrh nahradiť časť dnešných palivových daní novým modelom, pri ktorom by vodiči platili priamo za každý najazdený kilometer. Rovnaké pravidlá by platili pre spaľovacie autá aj elektromobily.
Prečo sa rieši daň z kilometrov
Dnešný systém financovania cestnej infraštruktúry v Európe stojí najmä na spotrebných daniach z fosílnych palív. Zatiaľ čo autá s benzínovým alebo naftovým motorom tieto dane platia pri každom tankovaní, elektromobily sa na tomto zdroji príjmov podieľajú len minimálne. Cesty však využívajú rovnako intenzívne, čo vytvára čoraz väčší nepomer v daňovej záťaži medzi jednotlivými typmi pohonu.
Na druhej strane rastú náklady na údržbu, rozširovanie aj modernizáciu cestnej siete. Štáty tak hľadajú model, ktorý by bol udržateľný bez ohľadu na technológiu pohonu vozidiel. Daň viazaná na počet najazdených kilometrov má tento problém riešiť tak, že viac zaplatí ten vodič, ktorý cestu využíva častejšie a intenzívnejšie, pričom zdroj príjmu už nebude závisieť od množstva spáleného paliva.
Navrhované sadzby a fungovanie
Diskutovaný model počíta s tým, že každé registrované vozidlo dostane stanovenú sadzbu za kilometer. Vodič by potom uhrádzal daň podľa skutočného ročného nájazdu. Pri osobných autách sa uvažuje o sume okolo 0,03 eura za kilometer, zatiaľ čo pri nákladných vozidlách by mala byť sadzba približne štyrikrát vyššia. Pravidlá by platili rovnako pre benzín, naftu aj elektromotor, teda nezávisle od druhu pohonu.
Ak by sa takýto systém zaviedol, výška odvodu by závisela výlučne od počtu najazdených kilometrov. Ilustruje to príklad vodiča, ktorý prejde 15-tisíc kilometrov za rok. Pri sadzbe 0,03 eura za kilometer by zaplatil približne 450 eur. Kľúčovou zmenou by bolo, že majitelia elektromobilov by sa na financovaní ciest podieľali porovnateľnou mierou ako vodiči spaľovacích áut, na rozdiel od súčasného stavu, keď významnú časť daňovej záťaže nesú len druhí menovaní.
Príklady a plány v Európe
Myšlienka kilometrovej dane už nie je len teoretickou debatou. Viaceré krajiny pripravujú konkrétne návrhy alebo aspoň politický rámec, v ktorom by nový spôsob spoplatnenia cestnej dopravy fungoval. Španielsko pracuje na koncepte, kde by vodiči platili poplatok za každý kilometer najazdený na území štátu. V Nemecku sa zas diskutuje o rozšírení existujúceho mýtneho systému, ktorý sa dnes vzťahuje najmä na nákladnú dopravu, aj na osobné automobily.
Svoje riešenie má pripravené aj Spojené kráľovstvo. Pri elektromobiloch počíta s poplatkom približne tri pence za kilometer, čím chce čiastočne nahradiť výpadok z palivových daní. Všetky tieto plány majú spoločného menovateľa. Výnosy zo spotrebných daní z benzínu a nafty dlhodobo klesajú a štáty potrebujú nový stabilný mechanizmus, ktorý im umožní financovať údržbu a rozvoj ciest aj v ére masového nástupu elektromobility.
Riziko manipulácie s odometrom
Naviazanie dane priamo na počet najazdených kilometrov však vytvára novú motiváciu na podvody. Úpravy počítadla kilometrov sa už dnes bežne vyskytujú pri predaji jazdených áut, pretože nižší nájazd zvyšuje trhovú cenu vozidla. Ak by na odometre závisela aj výška dane, finančný stimul na manipuláciu by sa ešte posilnil. Najmä pri vodičoch, ktorí jazdia veľa, by aj zdanlivo malé zníženie nájazdu mohlo priniesť citeľnú úsporu.
Neprehliadnite
Pri ročnom nájazde približne 40-tisíc kilometrov by stiahnutie odometra o niekoľko tisíc kilometrov zredukovalo daň o desiatky eur. Časť motoristov by to mohla brať ako dôvod, prečo podstúpiť nelegálnu úpravu počítadla. Európske štáty preto už teraz zvažujú, ako takým praktikám predísť. Spomínajú sa častejšie povinné záznamy stavu kilometrov, vytvorenie spoločného európskeho registra servisnej histórie aj telematické riešenia, ktoré sledujú reálnu jazdu vozidiel.
Práve pri telematike sa však do popredia dostáva ochrana súkromia. Bolo by potrebné presne určiť, aké údaje môžu štátne orgány alebo prevádzkovatelia systému zbierať, ako dlho ich môžu uchovávať a na aké účely ich môžu využívať. Debata o kilometrovej dani tak prirodzene otvára aj otázku prísnejšej kontroly odometrov a súčasne jasných pravidiel pre spracovanie a bezpečnosť dát o pohybe vozidiel.
Kam sa môže posunúť Slovensko
Na Slovensku sa dnes vodiči podieľajú na financovaní dopravy najmä cez spotrebné dane z palív, registračné poplatky pri prihlasovaní vozidiel a mýto, ktoré platia nákladné autá. Pri osobných vozidlách neexistuje priama platba naviazaná na reálny nájazd. Vývoj v okolitých krajinách aj vo veľkých štátoch Európskej únie však môže časom ovplyvniť aj domáce rozhodovanie o tom, ako zabezpečiť zdroje na údržbu ciest.
Ak by kľúčové ekonomiky Európy prešli na systém založený na počte prejdených kilometrov, tlak na podobnú diskusiu by pravdepodobne dorazil aj na Slovensko. Krajina by potom musela uvažovať, či zachová dnešný model, alebo zavedie riešenie, ktoré rozdeľuje náklady podľa intenzity využívania ciest. Spolu s tým by prišli praktické otázky. Ako presne merať nájazd, ako nastaviť ochranu osobných údajov a aké opatrenia prijať, aby sa obmedzili podvody s odometrami, ktoré už dnes komplikujú trh s ojazdenými autami.
