Predvianočné nákupy sa na Slovensku čoraz častejšie menia na finančné riziko. Až približne polovica ľudí kupuje darčeky cez internet, čo spolu s časovým tlakom a emóciami vytvára priestor nielen pre impulzívne míňanie, ale aj pre podvodníkov. Odborníci upozorňujú, že neuvážené rozhodnutia v tomto období môžu zaťažiť rodinné rozpočty na celé ďalšie mesiace.
Analytik portálu Finančný kompas Matej Dobiš poukazuje na to, že sviatočná atmosféra oslabuje racionálne uvažovanie. Ľudia chcú potešiť rodinu, reagujú na výrazné zľavy a súčasne ich tlačí čas. Práve kombinácia stresu a emócií vedie k tomu, že spotrebitelia často minú viac peňazí, než plánovali, a neraz za menej výhodných podmienok. Na tieto riziká nedávno upozornil aj denník Teraz.sk.
Problémom je, že následky sa často neprejavia okamžite. Aj zdanlivo drobná chyba, napríklad zle zvolený spôsob platenia či prehliadnutý poplatok, sa môže postupne premeniť na citeľnú záťaž. Podľa odborníkov pritom nejde len o otázku peňazí, ale aj o psychickú pohodu, keď sa sviatočné výdavky začnú ozývať ešte dlho po Novom roku.

Dlhy skryté v splátkach
Mnohí spotrebitelia sa mylne domnievajú, že ak si nepožičiavajú peniaze priamo v banke, nenakupujú na dlh. V praxi však kreditné karty, povolené prečerpanie či nákupy na splátky predstavujú úverové produkty s často nadpriemerne vysokými úrokmi. Obzvlášť lákavé bývajú ponuky na splátky s deklarovaným nulovým úrokom, ktoré však nemusia znamenať skutočnú výhodu.
Cena tovaru je v takýchto prípadoch často nastavená vyššie už na začiatku, než pri okamžitej platbe. Spotrebiteľ si tak nekupuje len darček, ale aj dlhodobý záväzok, ktorý zaťaží jeho rozpočet aj niekoľko mesiacov po sviatkoch. Navyše pri oneskorení splátky môžu sankcie a poplatky zvýšiť konečnú sumu o desiatky percent.
Podvodníci využívajú zhon
Finančné riziká dopĺňajú bezpečnostné hrozby. Pred Vianocami ľudia objednávajú viac zásielok, strácajú prehľad o detailoch a práve na to sa zameriavajú kybernetickí zločinci. Falošné e-shopy, phishingové útoky či klamlivé ponuky dokážu pripraviť obete o peniaze aj o pocit istoty, pričom ich počet z roka na rok rastie.
Mimoriadne rozšírené sú podvodné SMS správy a e-maily, ktoré sa vydávajú za komunikáciu od Slovenskej pošty alebo kuriérskych spoločností. Obsahujú odkazy na doplatenie poštovného či presmerovanie balíka a pôsobia čoraz profesionálnejšie. Novším javom je aj zneužívanie QR kódov pri platbách, kde jediná chvíľa nepozornosti presmeruje peniaze na účet podvodníka.
Jednoduché pravidlá ochrany
Najspoľahlivejšou obranou je spomaliť a zachovať si zdravú mieru nedôvery. Neočakávané odkazy v SMS správach či e-mailoch by ľudia nemali otvárať ani vtedy, keď sa tvária ako správa z banky alebo od kuriéra. Ak príde upozornenie na nedoručený balík, bezpečnejšie je navštíviť oficiálnu stránku prepravcu a zadať číslo zásielky ručne.
Pri online nákupoch je vhodné uprednostniť platbu kartou alebo cez služby ako Google Pay či Apple Pay, ktoré neodovzdávajú obchodníkovi údaje o karte. Pri preverovaní e-shopov treba kontrolovať identifikačné údaje, kontakt aj recenzie mimo samotnej stránky. Podozrivo nízke ceny, zlá gramatika či nedávny vznik obchodu sú varovaním. Pri platbách cez QR kódy sa oplatí vždy dôkladne skontrolovať príjemcu a tento spôsob nevyužívať pri inzercii od neznámych osôb.