Slovensko sa podľa najnovšieho rebríčka týždenníka The Economist dostalo na úplný koniec medzi 36 krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Hodnotenie vychádza z kľúčových ukazovateľov, ako je inflácia, rast hrubého domáceho produktu, zamestnanosť a vývoj akciových trhov, pričom celkový obraz našej ekonomiky pôsobí mimoriadne nepriaznivo.
Slabý výkon v medzinárodnom porovnaní
Analytici, na ktorých sa odvoláva portál tvnoviny.sk, vychádzali z tvrdých dát a porovnali výsledky členských štátov OECD v roku 2025. Výsledkom je, že Slovensko v konkurencii vyspelých ekonomík výrazne stráca. Nízke tempo rastu ekonomiky, problémy na trhu práce a slabší výkon finančných trhov sa spoločne podpisujú pod to, že krajina pôsobí pre investorov aj partnerov čoraz menej atraktívne.
Celkový obraz, ktorý z týchto údajov vyplýva, naznačuje zhoršujúcu sa konkurencieschopnosť. Ide o signál, že zmena nie je potrebná len v porovnaní s inými štátmi, ale aj z pohľadu udržania životnej úrovne obyvateľov doma. Slabší ekonomický výkon totiž postupne vplýva na mzdy, zamestnanosť aj možnosti verejných rozpočtov.
Vonkajšie šoky a domáce slabiny
Investičný analytik Rastislav Kráľ z KBC Asset Management upozorňuje, že za prepadom Slovenska stoja dva typy príčin. Prvou skupinou sú externé faktory, ktoré zasiahli prakticky celý svet. Ide o geopolitické napätie, narušené dodávateľské reťazce či energetickú krízu, ktoré ovplyvnili infláciu, náklady firiem aj správanie investorov. Mnohé krajiny sa s nimi však dokázali vyrovnať podstatne lepšie ako Slovensko.
Rozhodujúce sú podľa analytikov najmä vlastné, vnútorné slabiny našej ekonomiky. Dlhodobo pretrváva neefektívna štátna správa, výrazná administratívna záťaž a nestále legislatívne prostredie. Tieto problémy komplikujú podnikanie, brzdia nové projekty a znižujú schopnosť štátu flexibilne reagovať na krízy. Zatiaľ čo iné vlády dokázali podnikateľské prostredie skôr stabilizovať, Slovensko si nesie dopady administratívneho chaosu a častých zmien pravidiel.
Nedôvera a vysoké riziko pre kapitál
Za jednu z najväčších prekážok rozvoja považujú experti nedôveru v právny štát a slabú vymožiteľnosť práva. Investori sú na tieto faktory mimoriadne citliví, keďže od nich odvodzujú mieru rizika pri dlhodobých investíciách. Ak k tomu krajina pridáva vysoké daňové zaťaženie a neefektívne využívanie verejných financií, vzniká podľa odborníkov kombinácia, ktorá kapitál skôr odrádza, ako priťahuje.
Pobyt na dne hodnotenia preto nie je len suchou štatistikou. Rebríčky tohto typu si pozorne všímajú ratingové agentúry aj veľkí inštitucionálni investori, ktorí ich používajú ako jeden zo vstupov pri rozhodovaní. Ak krajina dlhodobo vysiela signál nestability, môže to znamenať horšie podmienky financovania, menej nových pracovných miest a pomalší rast životnej úrovne pre celé obyvateľstvo.
Slovensko sa tak ocitá v situácii, keď sa globálne šoky prelínajú s domácimi zlyhaniami. Bez zásadných zmien v riadení štátu, v kvalite legislatívy a v prístupe k verejným financiám sa bude podľa odborníkov len ťažko vracať medzi atraktívnejšie a výkonnejšie ekonomiky OECD.
