Sociálne poistenie podľa Konfederácie odborových zväzov musí zostať základnou štátnou garanciou pre ľudí v chorobe, nezamestnanosti, po úraze aj v starobe. Odborári varujú, že oslabovanie systému, jeho privatizácia alebo presúvanie rizika na jednotlivcov by výrazne zhoršilo postavenie miliónov obyvateľov a narušilo princíp solidarity, na ktorom je dnešný model postavený.
KOZ zdôrazňuje, že sociálne poistenie nemá byť len súborom dávok, ale poistkou, za ktorú nesie zodpovednosť štát. Podľa vyjadrení, na ktoré upozornil portál Teraz.sk, odbory odmietajú kroky smerujúce k privatizácii alebo k presunu nákladov na plecia zamestnancov. Systém má podľa nich chrániť najzraniteľnejších v krízových životných situáciách a nesmie sa zmeniť na výlučne trhový produkt.
Invalidita a pozostalí
V oblasti invalidného poistenia KOZ pripomína, že jeho kľúčovou funkciou je nahradiť výpadok príjmu tak, aby ľudia s ťažkým a dlhodobým zdravotným postihnutím neboli odkázaní len na prežívanie. Podľa odborárov majú mať možnosť viesť dôstojný život, a to vrátane finančného zabezpečenia pozostalých po zomrelých poistencoch. Invalidné a pozostalostné dávky preto nemajú byť predmetom škrtov, ale zárukou stabilného a predvídateľného príjmu.
Odborári zároveň poukazujú na to, že súčasný systém invalidného poistenia neodráža naplno medicínsky pokrok ani nové diagnózy, ktoré sa v posledných rokoch objavujú čoraz častejšie. Podľa KOZ si systém vyžaduje modernizáciu, doplnenie o aktuálne poznatky a lepšie prepojenie s medicínskou praxou. Súčasne presadzujú posun od čisto pasívneho vyplácania dávok k podpore liečby, rehabilitácie a návratu do práce vtedy, keď to zdravotný stav umožňuje.
Nezamestnanosť a úrazy pri práci
Pri poistení v nezamestnanosti KOZ očakáva, že štát bude intenzívnejšie investovať do aktívnych opatrení na trhu práce. Podľa odborárov má systém nielen chrániť ľudí pred pádom do chudoby počas hľadania nového zamestnania, ale ich aj motivovať a podporovať pri rýchlom návrate do pracovného procesu. Navrhujú preto, aby štát zaviedol zvýhodnenia či bonusy pre tých, ktorí si dlhodobo a zodpovedne plnia svoje odvodové a daňové povinnosti.
Osobitnú pozornosť venuje KOZ úrazovému poisteniu. Pripomína, že toto poistenie nemá slúžiť len na kompenzáciu škody a náhradu príjmu poškodených zamestnancov, ale v konečnom dôsledku chráni aj samotných zamestnávateľov. Systém by mal byť podľa odborárov postavený na solidarite a na dôslednej zodpovednosti firiem za bezpečné pracovisko. Z úrazového poistenia by sa priamo mali financovať opatrenia na znižovanie rizík a zlepšovanie pracovných podmienok.
Odborári argumentujú, že počet pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je náhodný jav, ale odraz úrovne bezpečnosti v konkrétnej firme. Tam, kde sa zamestnávatelia systematicky venujú prevencii, je výskyt úrazov nižší. KOZ preto presadzuje, aby sa systém úrazového poistenia ešte viac prepojil s prevenciou a s reálnymi výsledkami v oblasti ochrany zdravia pri práci.
Riziká bez štátnej garancie
KOZ zároveň upozorňuje, čo by znamenalo, keby sa sociálne poistenie prestalo vnímať ako štátom garantovaný pilier a naplno by sa ponechalo súkromným poisťovniam alebo čisto individuálnej zodpovednosti. Podľa odborárov by išlo o zásadnú zmenu spoločenskej dohody s veľmi tvrdými dôsledkami pre veľkú časť populácie. Ako prvý by zanikol princíp solidarity, na ktorom dnes stojí financovanie dôchodkov, dávok v nezamestnanosti, nemocenských či invalidných dôchodkov.
Neprehliadnite
V súčasnom systéme prispievajú zdraví a ekonomicky aktívni ľudia na tých, ktorí sú chorí, v nezamestnanosti alebo na dôchodku. Ak by štát túto garanciu opustil, riziko by sa presunulo výlučne na jednotlivcov a trhové mechanizmy. V praxi by to znamenalo, že ľudia vo vyššom veku, osoby s chronickými chorobami či pracovníci v náročných a nebezpečných profesiách by platili výrazne vyššie komerčné poistné alebo by ich súkromné poisťovne odmietli poistiť úplne, keďže by pre ne predstavovali príliš vysoké náklady.
KOZ zároveň varuje pred stratou stability v čase hospodárskych kríz, pandémie alebo prudkého nárastu nezamestnanosti. Štát má možnosť v krízových obdobiach systém sociálneho poistenia podržať, napríklad prostredníctvom pôžičiek či prerozdelením príjmov z iných daní. Súkromné fondy, ktoré sú viazané na dosahovanie zisku, takúto odolnosť podľa odborárov nemajú. V prípade veľkej recesie by im hrozil bankrot alebo by museli výrazne obmedziť plnenia práve vtedy, keď by ľudia pomoc potrebovali najviac.
Pri úplnej absencii štátnej garancie by preto podľa odborov hrozil prudký nárast chudoby a sociálneho vylúčenia, najmä medzi seniormi a zdravotne znevýhodnenými osobami. Bez istoty dôchodkov a sociálnych dávok by táto časť populácie stratila základnú oporu pre dôstojný život. KOZ preto vyzýva, aby sa diskusia o reformách sociálneho poistenia viedla s dôrazom na zachovanie solidarity, dostupnosti a stability systému pre všetkých poistencov.
