Štátne dotácie na plyn a teplo, ktoré doteraz podporovali domácnosti plošne, čelia zásadným zmenám. Premiér Robert Fico oznámil, že od januára by pomoc už nemala byť dostupná všetkým, ale má byť nasmerovaná hlavne na tých, ktorí si so zvyšujúcimi sa cenami energií sami neporadia. Plán predpokladá, že približne 90 % domácností by naďalej dostávalo podporu, zatiaľ čo najmajetnejšie rodiny si budú musieť svoje účty preplatiť samy. Tento koncept sa však stretáva s odlišnými názormi zo strany ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, ktorá presadzuje ešte prísnejšie kritériá.
Kritériá pomoci a možnosť úspor
Ministerstvo hospodárstva aktuálne zhromažďuje údaje o príjmoch domácností a ich spotrebe energií. Podľa ministerky má byť pomoc adresná, a to prostredníctvom automatizovaného systému, ktorý by eliminoval potrebu zložitej administratívy. Prioritné skupiny majú tvoriť seniori, osamelí rodičia a osoby so zdravotnými obmedzeniami. Rozhodujúcim faktorom má byť percentuálny podiel príjmu, ktorý domácnosť vynakladá na energie, spolu s celkovou výškou disponibilných príjmov.
Okrem príjmov sa diskutuje aj o zavedení cenových pásiem, kde by nadmerná spotreba energií podliehala plným trhovým cenám. Cielený prístup by podľa odhadov inštitútu INESS mohol štátne výdavky na dotácie výrazne znížiť. Napríklad podpora pre 200-tisíc domácností vo výške 30 eur mesačne by ročne predstavovala náklady vo výške približne 72 miliónov eur, čo je len zlomok oproti doterajším miliardovým výdavkom.
Európske zdroje a dlhodobé riešenia
Vláda zároveň rokuje s Európskou komisiou o možnosti využitia nevyčerpaných eurofondov na podporu domácností a diverzifikáciu energetických zdrojov. Premiér zdôrazňuje, že financovanie z Bruselu by mohlo pokryť časť nákladov na reformu energetických dotácií. Odborníci sa zhodujú, že systém nastavený na takúto mieru plošnej podpory je udržateľný iba krátkodobo a vyžaduje racionálnejšie parametre.
Okrem dočasnej pomoci získavajú pozornosť aj opatrenia zamerané na dlhodobé zníženie energetickej náročnosti. Kľúčovými projektmi sú modernizácie bytov, zatepľovanie a inovácia vykurovacích systémov, ktoré by mohli trvale znížiť spotrebu energií. Takéto investície by nielen prispeli k úspore nákladov na energie, ale aj k väčšej nezávislosti Slovenska od externých dodávok.
Čakanie na konečné rozhodnutie
Konečné pravidlá poskytovania podpory zatiaľ neboli určené. Vládna koalícia hľadá kompromis medzi zachovaním plošnej pomoci a zavedením striktne adresných opatrení. Otázne zostáva, či budú dotácie prerozdeľované výlučne podľa príjmov domácností, alebo na základe kombinácie spotreby a príjmov. O konkrétnom modeli má rozhodnúť vláda v nasledujúcich mesiacoch.
Kým domáce diskusie pokračujú, mnohé rodiny sú v neistote a nevedia, aké opatrenia ich čakajú od januára. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že štátne dotácie vo veľkom rozsahu sú finančne náročné, a preto je nevyhnutné hľadať efektívne riešenia, ktoré štátny rozpočet nezaťažia a súčasne ochránia najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
