Nórsko v súčasnosti podniká rozsiahlu modernizáciu svojho bezpečnostného systému, ktorá predstavuje najväčšiu a najambicióznejšiu investíciu krajiny do obrany od skončenia druhej svetovej vojny. Dôvodom sú rastúce geopolitické riziká pochádzajúce predovšetkým z Ruska a zvyšujúce sa napätie v arktickej oblasti. Nórska vláda nedávno schválila novú komplexnú národnú bezpečnostnú stratégiu, zahŕňajúcu masívne investície do modernizácie ozbrojených síl, obranných kapacít a infraštruktúry, ako aj opatrenia na civilnú ochranu.
Výrazný nárast vojenských výdavkov a personálnych kapacít
Vláda v Osle na tento rok vyčlenila rekordných 110 miliárd nórskych korún (približne 9,3 miliardy eur), čím po prvýkrát prekročila hranicu dvoch percent HDP, stanovených ako obranný cieľ NATO. Oproti minulým obdobiam predstavuje toto navýšenie až 70-percentný nárast. Počas nasledujúcich dvanástich rokov by mali celkové výdavky na obranu dosiahnuť približne 600 miliárd nórskych korún (50,9 miliardy eur).
Zvýšenie investícií sa prejaví aj v posilnení počtu profesionálnych vojakov a významnom rozšírení povinnej vojenskej služby. Súčasný stav ozbrojených síl tvorí vyše 33-tisíc profesionálnych vojakov a každý rok nastupuje približne desaťtisíc mladých regrútov. Po novom by sa tento počet mal zvýšiť na zhruba 14-tisíc osôb ročne, čo znamená približne 30-percentné navýšenie. Vojenská služba sa tiež predĺži a trvať bude podľa vojenskej špecializácie od 12 do 19 mesiacov.
Modernizácia svojej výzbroje bude pre Nórsko po novom prioritou číslo jeden. Do výbavy armády pribudnú nové moderné tanky, pokročilé delostrelecké systémy, bojové stíhacie lietadlá novej generácie, ako aj najmodernejšie drony na bojové a prieskumné účely. Významné investície mieria tiež do námorných síl – krajina plánuje objednať šesť nových fregát a niekoľko moderných ponoriek, ktoré v najbližších desiatich rokoch nahradia súčasné lode. Skvalitňovať sa bude aj infraštruktúra vrátane prístavov, ciest a letísk s cieľom zrýchliť mobilitu vlastných aj spojeneckých vojsk.
Svalbard v centre geopolitického napätia s Ruskom
Kľúčovým rizikovým bodom v novej bezpečnostnej stratégii Nórska ostáva súostrovie Svalbard, ktoré môže byť podľa miestnych odborníkov potenciálnym ohniskom konfliktu medzi krajinou a Ruskom. Strategické súostrovie má špecifický medzinárodný štatút, ktorý od roku 1920 zabezpečuje jeho demilitarizáciu a umožňuje aj iným krajinám vrátane Ruska vyvíjať tu hospodárske aktivity. Moskva to využíva prevádzkovaním ťažby nerastných surovín v Barentsburgu. Práve táto blízkosť ruskej infraštruktúry a jej narastajúca vojenská prítomnosť na neďalekom polostrove Kola, kde sú umiestnené aj jadrové zbrane, vzbudzuje vážne obavy v Osle.
Nórsko sa preto obáva, že Rusko môže využiť existujúcu situáciu na vyvolanie hybridného konfliktu, pričom by mohlo krajinu obviniť z údajnej snahy militarizovať túto strategickú oblasť. Prípadná ruská eskalácia by mohla vážne otestovať jednotu NATO a pripravenosť spojencov reagovať. Preto dlhodobá stratégia Oslo explicitne definuje stabilitu na Svalbarde ako zásadnú pre národnú, ale aj širšiu regionálnu bezpečnosť. Ekonomické záujmy, ako kontrola severných námorných trás a bohatstvo nerastných surovín či energetických zdrojov, sú navyše ešte významnejšie v období klimatických zmien a roztápania ľadovcov.
Obnova civilnej ochrany a nová bezpečnostná kultúra
Súčasná bezpečnostná stratégia Nórska sa nezameriava iba na vojenské hrozby, ale prináša aj dôraz na civilnú bezpečnosť a ochranu obyvateľstva. Po dvadsiatich piatich rokoch vláda opätovne zavádza povinnosť budovať protiletecké úkryty v nových budovách. Domácnosti by taktiež podľa odporúčaní vlády mali mať doma zásoby potravín a pitnej vody aspoň na týždeň a mali by vedieť fungovať bez elektrického prúdu či prístupu k základným službám na dlhšie obdobie.
Ide o cielenú zmenu bezpečnostnej kultúry, ktorá kombinuje vojenské opatrenia s civilnou pripravenosťou, kybernetickou ochranou a ekonomikou odolnou voči prípadnej sabotáži. Tieto opatrenia sú podľa expertov potrebné nielen kvôli zvýšenej ruskej hrozbe, ale aj vzhľadom na aktuálny geopolitický vývoj v Európe, ktorý ukázal na nedostatočnosť tradičného prístupu k obrane a nízkym vojenským výdavkom. Nórsko chce týmito krokmi nielen posilniť svoj vlastný bezpečnostný systém, ale aj hlbšie integrovať obranné kapacity s opatreniami európskych spojencov v rámci NATO, čo by mu v prípade konflitku poskytlo rozhodujúcu podporu najmä zo strany krajín ako Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko alebo severskí susedia.
Nový bezpečnostný prístup Nórska tak odzrkadľuje transformáciu európskeho geopolitického prostredia a snahu krajiny reagovať na vznikajúce hrozby včasnými a rozsiahlými investíciami. Podľa odborníkov môže byť práve tento prístup príkladom pre ďalšie krajiny hľadajúce správnu rovnováhu medzi vojenskou pripravenosťou, civilnou ochranou obyvateľstva a silnými spojeneckými väzbami.
