Na Slovensku sa rozprúdila vášnivá diskusia o budúcej podobe cien elektriny. V centre sporu stojí návrh Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na čele s jeho predsedom Jozefom Holjenčíkom, ktorý má priniesť zásadné zmeny do pravidiel pre tzv. odchýlku elektrickej energie. Podľa Holjenčíka má tento krok „klepnúť po prstoch špekulantom“ a znížiť ceny elektriny. Proti tomuto opatreniu sa však postavil prakticky celý priemysel, vrátane veľkých zamestnávateľských združení a dodávateľov energií.
Radikálne zmeny pre odchýlkové systémy
Odchýlka, teda rozdiel medzi plánovanou a skutočnou spotrebou alebo výrobou elektriny, je v súčasnosti regulovaná systémom finančných odmien a sankcií. Doteraz mali subjekty, ktoré pomáhali vyvažovať elektrickú sieť, nárok na odmeny, zatiaľ čo tí, ktorí sieť zaťažovali, museli platiť sankcie. ÚRSO však tvrdí, že niektorí obchodníci tento systém zneužívajú na špekulatívne praktiky. Aby sa zabránilo ďalším stratám, úrad navrhol od 1. septembra 2025 zavedenie jednotného pravidla, ktoré zruší odmeny a trestá každú odchýlku bez ohľadu na jej charakter.
Regulátor argumentuje, že tento krok prinúti všetky subjekty k zodpovednejšiemu správaniu, čo má výsledne znížiť celkové náklady na odchýlky v systéme. Tieto náklady sú totiž súčasťou koncovej ceny dodávanej elektriny. Očakáva sa, že pre spotrebiteľov prinesú nové pravidlá lacnejšiu elektrinu, čo má podľa ÚRSO pozitívny dopad na domácnosti aj firmy.
Kritika zo strany priemyslu a zamestnávateľov
Predstavitelia priemyslu a zamestnávateľských organizácií, medzi ktoré patrí Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Združenie dodávateľov energií, označujú navrhované opatrenie za „kolektívny trest“. Tvrdia, že zrušenie odmien zasiahne aj subjekty, ktoré zodpovedne prispievajú k stabilite siete. Nové pravidlá podľa nich odstránia akúkoľvek motiváciu flexibilne spravovať spotrebu energie, čo je v rozpore s európskymi cieľmi podporujúcimi obnoviteľné zdroje a moderné technológie.
Zástupcovia biznisu navyše upozorňujú, že tento krok prinesie pre priemyselné podniky miliónové náklady navyše, ktoré nebudú schopné pokryť z vlastných zdrojov. Nevyhnutne sa tak tieto náklady premietnu do cien ich produktov a služieb, čo povedie k vyšším výdajom pre bežných spotrebiteľov. Aj keby faktúry za elektrinu pre domácnosti mierne klesli, straty by sa prejavili v celkovej ekonomike. Podľa zamestnávateľských združení to ohrozí konkurencieschopnosť slovenských firiem na európskom trhu.
Dopad na investície a rast cien
Jedným z najviac zasiahnutých sektorov môžu byť batériové úložiská, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri stabilizácii siete a integrácii obnoviteľných zdrojov energie. Podľa odborníkov sú nové pravidlá priamou hrozbou pre investície do tohto odvetvia, ktoré sú v súčasnosti na Slovensku odhadované na minimálne 400 miliónov eur. Ako príklad sa uvádza projekt veľkého batériového systému v automobilke Stellantis, ktorý by mohol byť kvôli zmene regulácií ohrozený.
Paradoxne, zatiaľ čo ministerstvo hospodárstva plánuje podporiť rozvoj batériových úložísk dotačnou výzvou vo výške 30 miliónov eur, regulačné opatrenia zo strany ÚRSO môžu celý sektor finančne potopiť. Investori tak zostávajú v neistote, či sa ich projekty stretávajú s podporou vlády alebo rizikom regulačných zásahov.
Celá situácia je ďalej komplikovaná plánom EÚ na úplný zákaz dovozu ruských energetických surovín od roku 2028. Tento krok by podľa slovenských politických predstaviteľov mohol spôsobiť dramatický nárast cien energií, keďže plyn a jadrové palivo z Ruska sú stále neoddeliteľnou súčasťou energetickej stability. Hoci je „zelená energia“ vnímaná ako budúcnosť, jej zlyhanie bez podpory jadra by mohlo mať závažné hospodárske dôsledky.
