V Nemecku sa rozprúdila debata o zmene klimatických cieľov, ktorá má potenciálne významné dopady na budúcnosť krajiny a celej Európskej únie. Vláda kancelára Friedricha Merza a jej predstavitelia zo strany Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa zaoberajú možnosťou zmiernenia cieľov na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2045, čo otvára širšiu diskusiu o rovnováhe medzi ekologickými ambíciami a ekonomickými prioritami.
Cieľ 80 % neutrality ako pragmatický prístup
Poslanecká frakcia CDU/CSU naznačila, že realistickejším cieľom by mohlo byť dosiahnutie 80 % klimatickej neutrality do roku 2045 namiesto súčasných 100 %. Podľa ich predstaviteľa Tilman Kubana je tento cieľ stále ambiciózny z globálneho hľadiska, no umožnil by Nemecku vyhnúť sa príliš náročným a nákladným klimatickým opatreniam počas krátkeho časového obdobia.
Najnáročnejších 20 % emisií pochádza zo sektorov, akými sú výroba ocele či cementu, ďalej z poľnohospodárstva a diaľkovej dopravy, kde sú náklady na zmenu technológií stále veľmi vysoké. Tieto sektory by mohli podľa návrhu zostať mimo prísnych záväzkov, čím by sa zmiernili ekonomické dopady na priemysel a spoločnosť. Kuban zároveň upozornil, že tento prístup odráža podobné diskusie prebiehajúce v iných členských štátoch EÚ, ako Francúzsko a Taliansko, a preto by sa Nemecko nemalo izolovať príliš prísnymi požiadavkami iba na seba.
Kritika vs. ekonomická realita
Navrhovaná zmena je však v rozpore s nemeckým zákonom o ochrane klímy, ktorý vláda vedená Angelou Merkelovou sprísnila v roku 2021 na základe rozhodnutia ústavného súdu. Tento zákon nariaďuje znížiť emisie skleníkových plynov o 65 % do roku 2030 a dosiahnuť úplnú klimatickú neutralitu do polovice storočia, aby sa zabezpečila ochrana práv budúcich generácií.
Kritici, väčšinou zo strany environmentalistov a odborníkov v oblasti klímy, poukazujú na to, že akékoľvek zmiernenie cieľov by mohlo podkopať dôveru v nemeckú klimatickú politiku. Na druhej strane, hospodársky tlak, vyššie ceny surovín a produkty menej konkurencieschopné na svetových trhoch vytvárajú obavu z negatívnych dôsledkov pre nemecký priemysel, export a pracovné miesta.
Výzva technológií a financovania
Prvé kroky na zmiernenie klimatických zmien, ako je prechod na obnoviteľné zdroje energie alebo zatepľovanie budov, už boli technicky zvládnuté. Najväčšou výzvou zostáva financovanie a implementácia najzložitejších technológií – napríklad využívanie vodíka v ťažkom priemysle či elektrifikácia medzinárodnej prepravy. Tieto inovácie zatiaľ nie sú široko dostupné a ich rozvoj si vyžaduje veľké investície, ktoré by mohli výrazne zvýšiť ceny materiálov, ako sú oceľ a cement, a následne aj stavebné a výrobné náklady. Obavy z odlivu priemyslu do krajín s menej prísnymi emisnými normami sú preto legitímne.
Prípadná zmena nemeckých klimatických cieľov bude mať ďalekosiahly dosah nielen na národnú politiku, ale aj na európsku spoluprácu. Kým ekologickí aktivisti požadujú zachovanie maximálnej ambicióznosti, čoraz viac politikov a priemyselných lídrov upozorňuje na potrebu pragmatických cieľov, ktoré zohľadnia ekonomické a sociálne dopady na spoločnosť.
