Slovensko má podľa Národnej banky Slovenska za sebou len približne tretinu potrebného ozdravovania verejných financií, hoci vláda už schválila konsolidačný balík v objeme 2,7 miliardy eur. Aj napriek plánovanému znižovaniu deficitu zostane verejný dlh počas nasledujúcich rokov vysoko nad hranicou 60 percent hrubého domáceho produktu a bez ďalších zásahov môže v horizonte desiatich rokov prekročiť 90 percent HDP.
Analýza NBS, na ktorú upozornil portál agentúry SITA, vychádza z rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. V roku 2026 by mal deficit pri súčasných plánoch klesnúť na 4,1 percenta HDP, čo by znamenalo najväčšie zlepšenie hospodárenia v rámci eurozóny. Slovensko sa však aj po tomto poklese zaradí medzi krajiny s najvyššími schodkami v Európskej únii, pričom dlh sa bude podľa centrálnej banky naďalej zvyšovať.
Dlh rastie napriek konsolidácii
NBS upozorňuje, že stabilizácia verejného dlhu bude len zdanlivá. Vláda sa totiž chystá vo veľkom čerpať hotovostné rezervy, čo síce dočasne zníži hrubý dlh, ale čistý dlh bude ďalej rásť. Pri nezmenenej podobe hospodárskej politiky smeruje po roku 2028 verejný dlh približne k úrovni 70 percent HDP a následne môže v priebehu ďalšej dekády presiahnuť aj 90 percent HDP. NBS preto považuje dlhodobý výhľad verejných financií za nepriaznivý.
Konsolidačný balík vo výške 2,7 miliardy eur je postavený najmä na zvýšení daní a odvodov a na vybraných úsporách vo výdavkoch štátu. Z hľadiska fiškálnej námahy ide podľa NBS o výrazný krok, avšak štruktúra opatrení je menej priaznivá pre rast ekonomiky. Najmä vyššie zdanenie práce a odvodové zaťaženie majú podľa centrálnej banky silnejší negatívny vplyv na ekonomickú aktivitu než viaceré predchádzajúce balíky, ktoré boli viac sprevádzané kompenzačnými výdavkami.
Vyššie zdanenie práce a mzdy štátu
Podľa odhadov NBS konsolidačné opatrenia uberú v roku 2026 z hospodárskeho rastu približne 0,8 percentuálneho bodu. V minulosti vlády zmierňovali vplyv sprísnenia politiky rastom iných výdavkov, napríklad na energopomoc alebo zvyšovaním miezd vo verejných službách. Teraz sú takéto kompenzácie slabšie, čo síce pomáha rýchlejšiemu zlepšeniu deficitu, ale súčasne to viac brzdí dynamiku ekonomiky a spotreby domácností.
Významnú časť úspor má priniesť oblasť mzdových výdavkov štátu. Vláda počíta s tým, že platy vo verejnej správe porastú pomalšie, pričom reálne znižovanie počtu zamestnancov sa neplánuje. Ide o citlivú oblasť, pretože mzdové náklady dlhodobo tvoria takmer štvrtinu všetkých výdavkov verejnej správy a za posledných desať rokov v nej pribudlo viac ako 36-tisíc pracovných miest. NBS upozorňuje, že spoliehanie sa na obmedzovanie rastu miezd je skôr dočasným riešením a z dlhodobého hľadiska je menej účinné než systematická racionalizácia počtu pracovníkov.
Ďalšie úspory bez jasného plánu
Samotný rozpočet predpokladá, že do roku 2028 klesne deficit verejných financií na 2,8 percenta HDP. NBS však upozorňuje, že tento cieľ je dosiahnuteľný len vtedy, ak vláda prijme dodatočné opatrenia, ktoré zatiaľ detailne nešpecifikovala. V roku 2027 bude podľa výpočtov potrebný balík v rozsahu približne 1,5 percenta HDP a v roku 2028 ešte rozsiahlejší zásah na úrovni 1,8 percenta HDP. Bez týchto krokov by sa schodok rozpočtu opäť zvýšil nad 5 percent, čo je podľa centrálnej banky na slovenské pomery mimoriadne veľký objem dodatočnej konsolidácie.
Dôležitým prvkom rozpočtových plánov je využitie európskych zdrojov. V roku 2026 bude mať Slovensko poslednú možnosť naplno čerpať financie z Plánu obnovy, čo môže krátkodobo zlepšiť investičnú aktivitu a finančnú pozíciu krajiny voči Európskej únii. Doteraz však čerpanie napredovalo pomalým tempom, takže sa očakáva koncentrovaný záver obdobia, keď sa budú musieť projekty urýchlene dokončovať. Po roku 2026 sa ťažisko presunie na kohézne fondy, pri ktorých sa predpokladá opätovné zrýchlenie čerpania v nasledujúcich rokoch.
Neprehliadnite
NBS zároveň upozorňuje, že fiškálnu situáciu budú ďalej komplikovať dlhodobé tlaky. Ide najmä o rastúce náklady spojené so starnutím populácie, vyššie sociálne výdavky a rastúce úrokové platby z verejného dlhu. Aby sa dlh stabilizoval, bude podľa centrálnej banky potrebné počas približne desiatich rokov každoročne zlepšovať primárne saldo, teda hospodárenie bez započítania úrokových nákladov, smerom k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu.
Fiškálna stratégia by preto podľa NBS nemala stáť len na administratívnych a krátkodobých úsporách. Kľúčové bude, aby štát súčasne podporoval potenciál ekonomiky, napríklad investovaním do inovácií, digitalizácie a vzdelávania. Bez zásadného zvýšenia efektívnosti verejnej správy a lepšej schopnosti využívať európske peniaze bude veľmi náročné dosiahnuť dlhodobú stabilitu verejných financií a obnoviť fiškálnu bezpečnosť krajiny.
