Na prvý pohľad sa môže zdať, že sila moderných armád stojí predovšetkým na technológiách a inováciách. Napriek tomu zohráva rozhodujúcu úlohu oveľa krehkejší faktor – dostupnosť vzácnych kovov a surovín. Bez nich by armády neboli schopné vyrábať radarové systémy, rakety či lietadlá. Koncentrácia týchto surovín v rukách niekoľkých krajín však predstavuje kritické riziko nielen pre vojenské, ale aj hospodárske stability v najväčších svetových mocnostiach.
Európa buduje ochrannú sieť
Európska únia začala intenzívne posilňovať svoje kapacity v oblasti kritických surovín. V marci 2025 predstavila 47 projektov zameraných na zabezpečenie strategických zdrojov a v priebehu troch nasledujúcich mesiacov k nim pridala ďalších 13 iniciatív mimo svojich hraníc. Tieto iniciatívy sú súčasťou širšieho rámca Readiness 2030, ktorého cieľom je diverzifikácia dodávok. Dokument varuje, že bez týchto krokov Európa riskuje nielen svoju obranyschopnosť, ale aj prežitie strategických priemyselných odvetví, napríklad výroby citlivých elektronických systémov či turbín.
Nová stratégia tiež zahŕňa dlhodobé skladovanie vzácnych surovín, čo môže výrazne zmierniť riziká spôsobené ich globálnymi výpadkami. Tento krok ocenia predovšetkým firmy, ktorých produkcia závisí od kontinuálnej dostupnosti neodýmia či dysprózia – prvkov, ktoré sú nevyhnutné pri výrobe pokročilých radarových technológií.
NATO zjednocuje úsilie
Členovia NATO sa zhodli, že roztrieštené prístupy nie sú udržateľné. Počas Defence Industry Forum v júni 2025 spustilo dvanásť členských štátov spoločný program, ktorý zahŕňa obstarávanie, logistiku, skladovanie a recykláciu vzácnych materiálov. Podľa International Institute for Strategic Studies má takáto koordinácia potenciál znížiť závislosť na Číne, ktorá dnes kontroluje väčšinu svetovej ťažby vzácnych zemín.
Zbrojárske spoločnosti ako Rheinmetall či MBDA reagovali na tento trend investíciami do vlastných dodávateľských sietí. Súčasne znižujú spotrebu kľúčových prvkov, aby predišli problémom spojeným s výpadkami surovín. Európska únia pritom poskytuje podporu projektom, ktoré napomáhajú technologickým inováciám smerujúcim k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. Očakáva sa, že tieto opatrenia môžu zmierniť tlak na sektor v čase, keď je geopolitická situácia mimoriadne napätá.
Americké riešenie
Spojené štáty sa rozhodli zabezpečiť samostatnosť v oblasti kritických surovín prostredníctvom razantných opatrení. V roku 2025 sa štát stal najväčším vlastníkom jedinej zostávajúcej bane na vzácne zeminy na svojom území, čím deklaroval zámer minimalizovať závislosť od zahraničných dodávok. Tento tzv. onshoring spojený s friendshoringom vytvára síce vyššie náklady a administratívnu záťaž, ale poskytuje väčšiu kontrolu nad kľúčovými zdrojmi pri krízových situáciách.
Odborníci varujú, že budovanie domácich kapacít je finančne nákladné a vyžaduje výraznú podporu zo strany štátu. Nová realita môže znamenať, že namiesto súboja o kritické kovy na burzách budú rozhodujúce diplomatické rokovania a strategické partnerstvá. Pre NATO aj EÚ sa preto otázka vzácnych surovín stáva nielen hospodárskym problémom, ale aj kľúčovým faktorom národnej bezpečnosti. Vývoj v tejto oblasti bude do značnej miery formovať geopolitickú rovnováhu nasledujúcich rokov.
