Česká republika plánuje zaviesť maximálnu povolenú rýchlosť 150 km/h na vybranom úseku diaľnice. Stane sa tak prvým členským štátom Európskej únie s takýmto opatrením. Inovatívny pilotný projekt sa spustí koncom septembra na novootvorenom úseku diaľnice D3 medzi Táborom a Českými Budějovicami. Tento krok prichádza v období, keď väčšina európskych krajín prijíma opačné, reštriktívne opatrenia.
Nový režim na diaľnici D3
Pilotný program rýchlosti 150 km/h sa bude testovať na 50-kilometrovom úseku diaľnice D3. Bude nasadených 42 elektronických dopravných značiek, ktoré umožnia dynamicky upravovať povolenú rýchlosť v závislosti od aktuálnych podmienok. Štandardnou rýchlosťou zostane 130 km/h, pričom zvýšenie na 150 km/h bude platné len za ideálnych podmienok, ako je dobrá viditeľnosť, suchá vozovka a plynulá cestná premávka. Akékoľvek zhoršenie, napríklad zlé počasie alebo zvýšená hustota dopravy, spôsobí automatické obnovenie nižšej rýchlostnej hranice.
Celý systém bude monitorovaný a riadený cez národné dopravné informačné centrum. Ak sa projekt ukáže ako úspešný, zvažuje sa rozšírenie tohto režimu aj na ďalšie moderné úseky českých diaľnic.
Kontext v Európe
Český experiment kontrastuje s politikami iných európskych štátov. Rakúsko medzi rokmi 2018 a 2020 testovalo zvýšenie rýchlosti na 140 km/h na jednej zo svojich diaľnic, no projekt bol ukončený po dvoch rokoch kvôli negatívnym vplyvom na životné prostredie, najmä kvôli zvýšeným emisiám CO2. Holandsko v roku 2020 znížilo maximálnu dennú rýchlosť na svojich diaľniciach na 100 km/h, pričom len postupne vracia niektoré úseky späť na hranicu 130 km/h.
Jedným z mála európskych výnimiek zostáva Nemecko, kde na vybraných diaľničných úsekoch stále neexistuje žiadny rýchlostný limit. Medzi zástancami českého projektu panuje názor, že rýchlejšie spojenia podporujú hospodársku aktivitu a komfort vodičov. Opačný tábor však varuje pred rizikami zvýšenia nehodovosti, dopadmi na životné prostredie a vyššími nákladmi na prevádzku automobilov.
Výzvy a dopady vyššej rýchlosti
Pre bežných vodičov predstavuje táto zmena možnosť miernej časovej úspory. Na 50-kilometrovom úseku diaľnice by bolo možné ušetriť iba približne tri minúty v porovnaní s rýchlosťou 130 km/h. Avšak, s narastajúcou rýchlosťou rapídne rastie spotreba paliva, ktorá pri rýchlostiach okolo 150 km/h stúpa až o 20–25 %. Vyššie náklady na tankovanie, rýchlejšie opotrebenie vozidla a zvýšený stres vodičov sú preto zásadné negatíva takéhoto opatrenia.
V oblasti bezpečnosti je kľúčovým faktorom predĺženie brzdnej dráhy. Pri 150 km/h potrebuje vozidlo na úplné zastavenie o 25–30 metrov viac ako pri rýchlosti 130 km/h, čo výrazne zvyšuje riziko nehôd, najmä v krízových situáciách. Okrem bezpečnostných rizík mala vyššia rýchlosť aj jednoznačný dopad na životné prostredie. Zvýšená spotreba paliva vedie ku vyšším emisiám skleníkových plynov ako CO2, pričom s nárastom otáčok motora a rýchlosti narastá aj hlučnosť a produkcia znečisťujúcich látok, ako sú oxidy dusíka (NOx).
Pilotný projekt na D3 tak predstavuje snahu o nový prístup, ktorý by mal zohľadniť technologický pokrok a potreby vodičov, no zároveň balansuje na hrane medzi dopravnou efektivitou, bezpečnosťou a environmentálnymi výzvami. Výsledky projektu rozhodnú, či ide o dlhodobo udržateľné riešenie.
