Priemerný verejný dlh krajín Európskej únie sa môže už v horizonte 15 až 20 rokov vyšplhať na úroveň 130 až 155 percent HDP. Upozorňuje na to nová správa Medzinárodného menového fondu, podľa ktorej bez zásadnej zmeny fiškálnej politiky hrozí Európe dlhová vlna, akú moderné dejiny kontinentu ešte nezažili.
Fond varuje, že bežné, postupné uťahovanie opaskov už nebude stačiť. Ak vlády nepristúpia k odvážnym reformám a systematickému posilňovaniu ekonomického rastu, môže byť ohrozený aj udržateľný fungujúci sociálny model vrátane dôchodkových systémov. Na zistenia MMF upozornil kryptomagazin s odvolaním sa na informácie agentúry SITA.
Tri zdroje fiškálneho tlaku
Diskusia o verejných financiách sa v Európe dlhé roky sústredila najmä na starnutie obyvateľstva. To prirodzene zvyšuje výdavky na zdravotníctvo a dôchodky. Podľa MMF sa však situácia výrazne skomplikovala, pretože k demografickým nákladom pribudli ďalšie dva silné faktory, ktoré budú dlhodobo formovať rozpočty všetkých členských štátov vrátane Slovenska.
Prvým je vojna na Ukrajine a zhoršená bezpečnostná situácia, ktorá prinútila vlády zvýšiť výdavky na obranu na predtým nepredstaviteľné úrovne. Druhým zdrojom tlaku sú rozsiahle investície potrebné na zvládnutie klimatickej krízy. Ide najmä o transformáciu energetiky a modernizáciu infraštruktúry tak, aby lepšie odolávala extrémom počasia. Súhrn týchto troch trendov vytvára podľa odborníkov pre európske rozpočty bezprecedentnú záťaž.
Kozmetické škrty už nestačia
Inštitút finančnej politiky upozorňuje, že varovanie MMF je mimoriadne vážne a členské krajiny ho nemôžu prehliadať. Doterajší model pozvoľnej konsolidácie, kde vlády len mierne obmedzujú výdavky alebo postupne zvyšujú príjmy, podľa fondu nepostačí. Európa sa podľa analýzy potrebuje pustiť do hlbokej reštrukturalizácie verejných financií aj fungovania štátu.
V praxi to znamená otvoriť politicky citlivé témy. Na stôl sa môže dostať komplexná zmena daňového systému, úprava sociálneho modelu či prísnejšie cielenie jednotlivých výdavkových programov. MMF zároveň zdôrazňuje, že bez rýchlejšieho rastu produktivity a vyšších súkromných aj verejných investícií bude dlh rásť aj vtedy, ak vlády začnú výraznejšie šetriť.
Dobrovoľné reformy alebo tlak trhov
Podľa fondu stoja európske vlády pred zásadnou voľbou. Buď pristúpia k bolestivým, no kontrolovaným zmenám včas, alebo ich o niekoľko rokov prinúti reagovať situácia na finančných trhoch. Investori a ratingové agentúry môžu pri neudržateľne rastúcom dlhu začať požadovať výrazne vyššie úroky alebo obmedziť financovanie niektorých krajín, čo by ešte viac zhoršilo ich rozpočtovú pozíciu.
MMF zdôrazňuje, že riešenie sa nedá nájsť izolovane na úrovni jednotlivých štátov. Únia bude podľa správy potrebovať silnejšiu koordináciu pri veľkých cezhraničných investíciách, vo výstavbe spoločných obranných kapacít aj pri rozložení nákladov na zelenú transformáciu. Budúcnosť EÚ tak bude vo veľkej miere závisieť od toho, do akej miery dokážu členské krajiny spolupracovať a nie uzatvárať sa do seba.
Neprehliadnite
Možné dopady dlhovej vlny
Ak by sa negatívny scenár MMF naplnil a priemerný dlh by vystúpil až k hranici 150 percent HDP bez primeraného ekonomického rastu, rozpočty štátov by sa dostali pod extrémny tlak. Obsluha dlhu by výrazne zdražela a ukrojila by veľkú časť verejných zdrojov. Peniaze, ktoré dnes smerujú do školstva, zdravotníctva či do údržby ciest, by vlády museli prioritne využívať na splácanie úrokov veriteľom, aby sa vyhli bankrotu.
Pre obyvateľov by to znamenalo obdobie veľmi tvrdých úsporných opatrení, pravdepodobne výrazne prísnejších, než aké poznáme z finančnej krízy v roku 2008. Najväčšie zásahy by sa dotkli sociálneho systému a zdravotníctva. V praxi by mohlo ísť o citeľné zníženie dôchodkov, posun dôchodkového veku vysoko nad 70 rokov, zavedenie vyšších poplatkov u lekára či obmedzenú dostupnosť liekov a ďalších verejných služieb.
Súčasne by zrejme rástla daňová záťaž, čo by tlačilo nadol čisté príjmy domácností a oslabovalo ekonomickú aktivitu. Sociálne istoty, na ktoré si Európania zvykli, by sa mohli stať ťažko udržateľným luxusom. Nespokojnosť s chudobnúcimi domácnosťami a zhoršujúcimi sa službami by navyše mohla posilniť podporu populistických a extrémistických strán, ktoré by ponúkali jednoduché, no rizikové riešenia, vrátane odmietnutia splácania dlhov či diskusie o odchode z EÚ alebo eurozóny.
MMF upozorňuje, že v krajnom prípade by napätie medzi chudobnejšími a bohatšími členmi únie mohlo podkopať samotnú súdržnosť projektu. Silnejšie ekonomiky by totiž len ťažko prijímali, aby dlhodobo sanovali dlhy zadlženejších krajín. Analýza preto považuje nasledujúce roky za kľúčové pre to, či Európa zvládne svoju fiškálnu výzvu koordinovane, alebo sa dostane pod diktát finančných trhov.
