Na Slovensku pretrváva výrazná nerovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti odmeňovania, ktorá je priamo spätá s nerovným rozdelením domácich a rodičovských povinností. Aj v modernej spoločnosti zostáva najväčšia časť neplatenej práce na ženách, čo ovplyvňuje ich kariérne vyhliadky, finančnú stabilitu aj duševné zdravie. Podľa dostupných dát ženy na Slovensku zarábajú menej ako muži, hoci venujú domácnosti a starostlivosti o deti oveľa viac času.
Nerovnosti pretrvávajú v domácnosti aj na trhu práce
Štatistiky z portálov Kariéra.sk a Teraz.sk potvrdzujú, že rodový rozdiel v platoch na Slovensku ostáva hlboký. Hlavnou príčinou zostáva najmä starostlivosť o deti – rodičovskú dovolenku využívajú takmer výlučne ženy, pričom podiel otcov nepresahuje 2 %. To znamená, že každodenné povinnosti súvisiace s výchovou najmenších ostávajú prevažne na matkách.
Len v posledných rokoch bol zaevidovaný pozitívny trend, keď sa počet mužov poberajúcich materské zvyšuje. Dnes už ide približne o každého štvrtého otca. V rodinách, kde otcovia aktívne preberajú časť rodičovskej dovolenky, sa matky vracajú do práce v priemere o osem mesiacov skôr než za bežných okolností – už po 25 mesiacoch namiesto zvyčajných 33.

Rozdiely sa naplno prejavujú aj v rozdelení neplatenej práce v domácnostiach. Podľa najnovších údajov ženy na Slovensku strávia domácimi činnosťami v priemere 33 hodín týždenne, zatiaľ čo muži trávi týmito aktivitami len 18 hodín. To predstavuje približne 15-hodinový rozdiel každý týždeň, čo ženám výrazne sťažuje možnosti pre osobný rozvoj a kariéru.
Podobná situácia je viditeľná aj na úrovni celej Európskej únie, kde ženy venujú domácim povinnostiam viac ako štyri hodiny denne – zhruba o dve hodiny viac ako muži. Iba niekoľko európskych krajín, hlavne severné štáty, dosahuje vyrovnanejšie rozdelenie povinností vďaka rozsiahlej podpore otcovskej dovolenky a dostupným službám starostlivosti o deti. Ženy zároveň zostávajú slabšie zastúpené vo vedúcich pozíciách; tvoria len približne 35 % manažérov v rámci únie. Najčastejší dôvod je práve prerušenie kariéry kvôli materstvu a nadmerné zaťaženie domácou, zväčša neviditeľnou prácou.
Slovensko zaostáva v indexe rovnosti. Prichádzajú zmeny
Výsledky Indexu rodovej rovnosti EÚ za minulý rok ukazujú, že Slovensko dosiahlo len 59,9 bodu zo 100, čo stačilo na 22. priečku z 27 členských krajín. Krajina tak stále zaostáva za úniovým priemerom v otázkach zamestnanosti, rozdelenia neplatenej práce aj dostupnosti opatrení zameraných na zosúladenie pracovného a rodinného života.
Dlhodobé preťaženie žien domácimi povinnosťami vedie podľa odborníkov k psychickým problémom vrátane frustrácie, syndrómu vyhorenia a pocitu nespravodlivosti. Spravodlivejšie rozdelenie by mohlo ženám otvoriť priestor na budovanie kariéry, finančnú nezávislosť i kvalitnejší rodinný život.
Dôchodková reforma: Matky si polepšia aj retroaktívne
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Erika Tomáša predstavilo zásadnú legislatívnu novinku, ktorá by mala odstrániť dlhodobú nespravodlivosť voči matkám, ktoré počas niekoľkých rokov starali o dieťa. Nový návrh zákona počíta so zmenou spôsobu, akým sa obdobie starostlivosti o dieťa zohľadňuje pri výpočte starobného dôchodku. Toto obdobie má byť v budúcnosti uznané, akoby matka alebo otec boli v štandardnom pracovnom pomere. Znamená to, že rodičia, ktorí zostali doma s dieťaťom, si môžu polepšiť o desiatky až stovky eur mesačne.
Zásadná zmena spočíva aj v retroaktívnom doplatení. Dôchodky by sa spätne prepočítali a upravili aj pre tých, ktorí už penziu poberajú, čo znamená okamžitý finančný vplyv pre tisíce osôb. V súčasnosti štát platí za rodičov na materskej či rodičovskej dovolenke dôchodkové poistenie len z čiastky, ktorá tvorí 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve – pre rok 2025 ide o 782,40 eura, čo výrazne znižuje budúci dôchodok.
Podľa odborníkov môže súčasný systém pripraviť ženu, ktorá strávi na materskej dovolenke napríklad päť rokov, o značnú časť dôchodku – v extrémnych prípadoch ide o stovky eur mesačne. Pripravovaná legislatíva má tento rozdiel eliminovať, čím sa výrazne zlepší dlhodobá finančná stabilita matiek aj otcov, ktorí prevzali väčšinu starostlivosti o deti.
Slovensko sa tak pripravuje na významný krok smerom k rodovej rovnosti nielen na trhu práce, ale aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Navrhované úpravy by mohli byť zásadným míľnikom v snahe o spravodlivejšie postavenie žien v spoločnosti aj v ekonomickom živote krajiny.