Domácnosti, ktoré si nainštalovali fotovoltické panely s cieľom ušetriť na elektrine, môžu čoskoro čeliť novému nepríjemnému finančnému bremenu. Novelizácia zákona o sociálnom poistení by mohla spôsobiť, že všetci majitelia takýchto zariadení budú platiť nový minimálny sociálny odvod vo výške 131 eur mesačne. Táto legislatívna zmena zasiahne tisíce domácností a hrozí, že ich investícia do zelenej energie sa stane stratovou.
Fotovoltika ako „zárobková činnosť“
Problém je zakorenený v pripravovanej zmene definície samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktorá nadobudne účinnosť v januári 2026. Po novom budú za SZČO považované všetky osoby staršie ako 18 rokov, ktoré vykonávajú akúkoľvek zárobkovú činnosť, bez ohľadu na výšku príjmu. Toto nové pravidlo by mohlo zasiahnuť aj domácnosti s fotovoltikou, ktoré dodávajú prebytočnú elektrinu do siete. V praxi totiž môžu byť tieto aktivity považované za zárobkovú činnosť.
Pre mnohé domácnosti to so sebou prináša hrozbu povinnosti platiť sociálne odvody z príjmov, ktoré sú často len symbolické. Napríklad pri službe tzv. virtuálnej batérie, kde sa prebytky elektriny odovzdávajú do siete s možnosťou neskoršieho spätného odberu, môže domácnosť ročne získať iba desiatky eur. Pri novom odvode vo výške 1 600 eur ročne by bola takáto činnosť neúnosná a paradoxne zarážajúca pre mnohých občanov.
Konflikty v legislatíve a nejasnosti
Neprehľadnosť zákonov v tejto oblasti situáciu ešte zhoršuje. Zatiaľ čo finančná správa považuje príjem z predaja elektriny za podnikanie, zákon o energetike tvrdí opak. Upozorňujú na to energetickí poradcovia aj samotní dodávatelia elektriny. Spoločnosti ako ZSE a VSE tvrdia, že pri malých domácich elektrárňach by nemalo ísť o podnikanie. Rôzne formulácie v zmluvách o prebytkoch elektriny, ako napríklad výkup, zápočet či pôžička, pridávajú ďalší zmätok v právnom výklade, čo môže majiteľov fotovoltiky vystaviť riziku chybných postupov.
Podľa expertov by mohli tieto príjmy spadať do kategórie tzv. ostatných príjmov, ktoré nie sú zdanené ako podnikanie a nepodliehajú sociálnemu poisteniu. Keďže však neexistuje jednoznačné právne usmernenie, majú dotknutí majitelia zariadení iba obmedzené možnosti obrany.
Možnosti riešenia a tlak na zmenu
Vážnosť situácie si zrejme uvedomuje aj vláda. Minister práce priznal, že nový odvod môže spôsobiť negatívne dopady na skupiny, ktoré neboli pôvodne cieľom tohto opatrenia. Vláda otvorila debatu o zavedení výnimiek pre nízkopríjmové skupiny vrátane domácností s minimálnym príjmom z fotovoltických elektrární. Súčasťou tohto návrhu by mohlo byť zvýšenie príjmovej hranice, pod ktorou by odvody neboli povinné, alebo úplné oslobodenie týchto príjmov od sociálneho poistenia.
Domácnostiam sa medzitým odporúča sledovať vývoj situácie a vyhnúť sa unáhleným rozhodnutiam, ako sú zrušenia zmlúv alebo nákladné technické úpravy na zariadeniach. Konzultácie s daňovými a právnymi poradcami môžu priniesť aspoň čiastočné objasnenie, ako sa vysporiadať s aktuálnymi nejasnosťami. Alternatívou, ktorá by mohla úplne eliminovať možnosť platenia odvodov, je investícia do fyzických batérií, no ich náročnosť na financovanie je pre väčšinu domácností neúnosná.
Definitívne vyjasnenie pravidiel môže prísť až s ďalšou novelou zákona. Aktuálne však majitelia fotovoltiky zostávajú v neistote, či ich rozhodnutie šetriť náklady a podporiť zelenú energiu nebude štátom penalizované v podobe neúnosného sociálneho odvodu.
