Balíček konsolidačných opatrení pripravený na rok 2026 má výrazne upraviť hospodárenie štátu, no súčasne citeľne znižuje príjmy obyvateľov. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť má konsolidácia v roku 2026 vylepšiť saldo verejnej správy o 1,1 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje približne 1,6 miliardy eur.
Takýto zásah má spomaliť rast štátneho dlhu. Bez konsolidačného balíka by bol podľa odhadov RRZ hrubý dlh na konci roka 2029 vyšší o 4,2 percenta HDP. Z dlhodobého hľadiska sa má udržateľnosť verejných financií zlepšiť približne o 0,9 percenta HDP. Rada však upozorňuje, že dosiahnuť plánované úspory na výdavkoch nebude jednoduché a ich účinok oslabujú iné zvýšené výdavky v rozpočte.
Kto príde o koľko peňazí
Najviac sa konsolidačný balík prejaví v peňaženkách rodín v produktívnom veku. Disponibilné príjmy domácností sa v roku 2026 znížia v priemere o 2,1 percenta, čo zodpovedá poklesu asi o 376 eur na rodinu ročne. Najsilnejší zásah pocítia samostatne zárobkovo činné osoby a rodiny s nezaopatrenými deťmi, zatiaľ čo domácnosti seniorov budú ovplyvnené výrazne menej.
Modelové výpočty RRZ ukazujú, že jednotlivec bez detí stratí približne 247 eur za rok. Rodina s jedným dieťaťom si ročne pohorší o 742 eur a domácnosť s dvoma deťmi príde až o 858 eur. Za tým stoja najmä vyššie zdravotné odvody, úpravy odvodových povinností pre SZČO a zvýšenie sadzieb dane z príjmu, pričom negatívny efekt ešte prehlbuje očakávané spomalenie rastu miezd v slabšom hospodárskom prostredí.
Seniori a rodiny bez pracovných príjmov zostanú dotknutí najmenej. RRZ odhaduje, že príjmy domácností dôchodcov klesnú v priemere len o 0,6 percenta, čo predstavuje asi 65 eur ročne. Ich nižšia záťaž súvisí s tým, že opatrenia sú v prevažnej miere namierené na zdanenie práce a podnikania, nie na dôchodkové príjmy.
Generačné rozdelenie bremena
Analýza RRZ zvýrazňuje aj výraznú generačnú nerovnováhu. Najväčšiu dlhodobú záťaž ponesú ľudia, ktorí len vstupujú na trh práce. Pri nich sa očakáva, že budú ročne znášať približne 200 eur navyše, keďže zvýšené dane a odvody budú platiť počas celej svojej pracovnej kariéry. Tým sa bremeno konsolidácie presúva najmä na budúce generácie pracujúcich.
Pracovne aktívne ročníky prispejú podľa odhadov v priemere 152 eur ročne. Seniori sa na ozdravovaní verejných financií podieľajú menej, približne 62 eurami ročne. V ich prípade zohráva úlohu najmä zmrazenie 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028. Celkovo tak opatrenia výraznejšie zaťažujú ekonomicky aktívnu populáciu než poberateľov dôchodkov.
Štruktúra opatrení a riziká
RRZ kritizuje predovšetkým zloženie balíka. Prevažujú v ňom zásahy, ktoré priamo zaťažujú ekonomickú aktivitu, predovšetkým prácu a firmy. Menej škodlivé nástroje, ako je vyššie zdanenie spotreby, majetku alebo úspory na prevádzke štátu, tvoria podľa rady len asi 55 percent balíka. Zvýšené dane z príjmu a odvody pre zamestnancov i živnostníkov tak môžu brzdiť investície aj zamestnanosť.
Neprehliadnite
Podľa prepočtov RRZ môže vysoké zaťaženie práce a podnikateľského sektora znížiť kumulatívny prínos balíka do roku 2029 až o 1,2 miliardy eur. To znamená pomalší pokles deficitov a dlhšie obdobie potrebné na stabilizáciu verejných financií. Najvýraznejší negatívny vplyv na rast ekonomiky sa očakáva v najbližšom roku, hoci v dlhšom horizonte môže nižšia riziková prirážka štátu priniesť mierne rýchlejšie tempo rastu HDP.
Samotný princíp konsolidácie považuje RRZ za nevyhnutný. Slovensko dlhodobo míňa viac, než vyberie na daniach a odvodoch a rozdiel musí kryť dlhom. Bez znižovania deficitov by krajine hrozilo zhoršenie ratingu, strata dôvery investorov a prudký nárast výdavkov na úroky z dlhu, ktoré by vytláčali peniaze z oblastí ako zdravotníctvo či školstvo.
Odborná debata sa preto nesústreďuje na to, či má štát konsolidovať, ale ako má konsolidovať. Kritici upozorňujú, že vláda namiesto hľadania úspor vo vlastnej prevádzke, v byrokracii a neefektívnych programoch siahla najmä na príjmy pracujúcich rodín a firiem. Podľa nich tak zvolený mix opatrení oslabuje ekonomický potenciál krajiny a prenáša najväčšie bremeno na skupiny, ktoré vytvárajú rozhodujúcu časť budúcej hodnoty.
