Rok 2026 prinesie slovenským domácnostiam aj podnikateľom citeľné zhoršenie finančnej situácie. Vláda schválila konsolidačný balík, ktorým chce do štátnej pokladnice získať navyše približne 1,4 miliardy eur. Namiesto výraznejšieho šetrenia vo verejnej správe sa ťažisko presúva na daňových poplatníkov, pričom najviac zasiahne živnostníkov, ľudí s nadpriemernými príjmami a vlastníkov nehnuteľností či áut.
Prehľad hlavných zmien vo financiách obyvateľov a firiem na rok 2026 pripravila spoločnosť OVB. Podľa jej analýzy sa podnikateľské prostredie aj daňové zaťaženie fyzických osôb sprísnia v niekoľkých oblastiach súčasne, pričom zásahy sa budú dotýkať daní, odvodov aj cien poistenia.
Živnostníci s citeľne vyššími odvodmi
Najväčšie zmeny pocítia od januára 2026 malé firmy a samostatne zárobkovo činné osoby. Štát mení systém sociálnych odvodov a zvyšuje minimálny vymeriavací základ z 50 percent na 60 percent priemernej mzdy. V praxi to znamená, že minimálne sociálne odvody narastú o viac než 66 eur mesačne. Po započítaní vyšších zdravotných odvodov zaplatí priemerný živnostník podľa výpočtov OVB štátu približne o 1 357 eur ročne viac ako dnes.
Prísnejší režim sa dotkne aj ľudí, ktorí si živnosť držia popri zamestnaní a dosahujú nižšie príjmy. Zavádzajú sa takzvané mikroodvody, takže aj tí, ktorí doteraz platili len symbolické či žiadne odvody, budú po novom musieť mesačne odvádzať viac ako 130 eur. Mnohým drobným podnikateľom sa preto aktuálna forma podnikania môže prestávať ekonomicky oplácať.
Za miernu úľavu možno považovať rozhodnutie vlády nerealizovať pôvodne plánovanú transakčnú daň pre živnostníkov ani povinnosť mať samostatný podnikateľský účet. Tieto povinnosti sa napokon týkajú len obchodných spoločností, ako sú s.r.o. či akciové spoločnosti.
Progresívna daň a drahšie poistky
Konsolidácia zasiahne aj zamestnancov a investorov cez novú podobu dane z príjmu. Štát zavádza progresívne zdanenie so stupňovitými sadzbami. Príjmy do 44-tisíc eur ročne zostanú zdaňované sadzbou 19 percent, no nad touto hranicou sa uplatnia vyššie sadzby, postupne na úrovni 25 percent, 30 percent a 35 percent pre príjmy nad 75-tisíc eur ročne. Vyššie zárobky tak budú zaťažené výraznejšie ako doteraz.
Obyvateľstvo súčasne čaká plošné zdraženie neživotného poistenia. Daň z tohto typu poistenia stúpne z 8 na 10 percent, čo poisťovne pravdepodobne premietnu do cien. V kombinácii s infláciou a rastúcimi nákladmi na opravy sa odhaduje, že povinné zmluvné poistenie (PZP) zdražie najmenej o 10 percent. Vyššie poistné sa dotkne aj poistenia bytov, domov či havarijného poistenia vozidiel. Výnimkou zostáva životné poistenie, na ktoré sa zvýšená daň nevzťahuje.
Ako zmierniť dopad konsolidácie
Finanční odborníci odporúčajú, aby si domácnosti a podnikatelia ešte pred začiatkom roka 2026 urobili detailný prehľad svojich príjmov, výdavkov a záväzkov. V prostredí rastúcich nákladov môže pomôcť osobný finančný audit. Pri hypotékach sa síce spomína možnosť mierneho poklesu úrokových sadzieb, ak sa Slovensko stane pre investorov dôveryhodnejším, banky však môžu prísniť podmienky schvaľovania úverov.
Neprehliadnite
Kľúčom k zvládnutiu nového prostredia má byť podľa odporúčaní OVB optimalizácia. Ľudia by si mali skontrolovať staré poistné zmluvy, obmedziť zbytočné bankové poplatky a pri investovaní zvážiť využitie ETF fondov, ktoré sú po jednom roku držby oslobodené od dane z príjmu. Živnostníci by si mali nanovo prepočítať, či im súčasná forma podnikania pri vyšších odvodoch stále dáva ekonomický zmysel, alebo je vhodné upraviť stratégiu.
Adresná energopomoc s problémovým štartom
Isté čiastočné odľahčenie má priniesť takzvaná adresná energopomoc, ktorá má v roku 2026 zmierniť dopad vyšších cien energií na veľkú časť domácností. Reálnu pomoc však v súčasnosti sprevádzajú technické komplikácie. Po spustení overovacieho portálu energopomoc.sk na začiatku decembra sa ukázalo, že systém chybne označil viaceré domácnosti vrátane rodín s deťmi či dôchodcov ako neoprávnené na podporu.
Ministerstvo hospodárstva vysvetlilo problémy tým, že portál funguje v režime pilotnej prevádzky a štátne registre stále neobsahujú všetky potrebné údaje. Systém preto nedokáže pri viacerých žiadateľoch správne vypočítať takzvanú bonitu domácnosti. Rezort vyzval ľudí k trpezlivosti a odporučil, aby s podávaním oficiálnych námietok počkali aspoň do druhej polovice decembra, keď sa majú databázy doplniť.
Po aktualizácii údajov by sa podľa rezortu mali viaceré dnes zamietnuté žiadosti automaticky zmeniť na schválené bez toho, aby musel občan osobne navštevovať úrady. Nárok na energopomoc má každý, komu podľa výpočtu bonity nevychádza, že si dokáže uhradiť náklady na energie len z vlastných zdrojov. Hodnotia sa čisté príjmy všetkých členov žijúcich v spoločnej domácnosti vrátane výplat, dôchodkov a sociálnych dávok, od ktorých sa odpočítava životné minimum na jednotlivé osoby a zohľadňujú sa aj špeciálne koeficienty napríklad pri prítomnosti ťažko zdravotne postihnutého člena rodiny.
