Rok 2026 prinesie pre pracujúcich na Slovensku citeľnú zmenu, ktorá sa tentoraz prejaví priamo na výplatných páskach. Vláda pripravuje už tretí zásah do verejných financií v krátkom období, no na rozdiel od predchádzajúcich balíkov sa jeho ťažisko presúva od zdražovania k nižším čistým príjmom. Analytici upozorňujú, že dopad na domácnosti môže byť citlivejší než pri raste cien.
Po opatreniach, ktoré sa v posledných rokoch prejavili najmä zvýšenou DPH a ďalšími nepriamymi daňami, štát mení taktiku. Konsolidácia rozpočtu má tentoraz viac zasiahnuť mzdy zamestnancov a príjmy živnostníkov. Cieľ zostáva rovnaký, teda naplniť štátnu kasu a brzdiť rast dlhu, avšak spôsob, akým sa to má dosiahnuť, vyvoláva medzi ekonómami vážne otázniky.
Priamy zásah do príjmov
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že kým v roku 2025 domácnosti chudobneli najmä vplyvom inflácie spôsobenej daňami, v roku 2026 im reálne zostane menej peňazí na účtoch. Štát si podľa neho vezme vyšší podiel z príjmov ešte pred ich vyplatením. Tento posun znamená okamžitý efekt na rodinné rozpočty bez ohľadu na vývoj cien v obchodoch.
Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že nové opatrenia znížia disponibilné príjmy rodín v priemere o 2,1 percenta. Ide o obdobie, keď má množstvo domácností vyčerpané rezervy po rokoch vysokej inflácie, čo zvyšuje riziko, že pokles príjmov pocítia výraznejšie predovšetkým ekonomicky aktívni ľudia.
Najväčšia záťaž pre pracujúcich
Hlavnú časť bremena ponesú zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Počíta sa so zvýšením zdravotných odvodov pre obe skupiny, pričom živnostníkom opäť vzrastú aj minimálne sociálne odvody. Výraznou novinkou je rozšírenie progresívneho zdanenia príjmov. K doterajším sadzbám 19 percent a 25 percent pribudnú dve nové úrovne vo výške 30 percent a 35 percent, ktoré sa dotknú ľudí s vysokými zárobkami, vrátane manažérov a ústavných činiteľov.
Sociálne slabšie skupiny a dôchodcovia zostanú v porovnaní s pracujúcimi relatívne chránení. Vláda im garantuje plnohodnotné 13. dôchodky, čo znamená, že konsolidácia sa ich príjmov dotkne menej. Pozitívnou správou pre malých podnikateľov je aspoň to, že sa na nich nebude vzťahovať daň z finančných transakcií zavedená v apríli 2025.
Otázna účinnosť konsolidácie
Napriek rozsahu opatrení ostávajú odborníci skeptickí, či prinesú želaný efekt na verejné financie. Slovensko sa síce zaviazalo stlačiť deficit pod hranicu 3 percentá HDP, no podľa analytikov oslovených agentúrou ČTK je tento cieľ v roku 2026 nereálny a pravdepodobnejší je až rok 2028. Ekonomika by na to potrebovala rýchlejší rast, ako sa dnes predpokladá.
Ekonomická obec zároveň kritizuje jednostranný prístup vlády. Konsolidácia sa opiera takmer výlučne o zvyšovanie daní a odvodov, zatiaľ čo na výdavkovej strane chýbajú zásadné škrty alebo reformy. Sociálne výdavky, vrátane 13. dôchodkov, naďalej výrazne zaťažujú rozpočet. Premiér Robert Fico naznačil, že po tomto balíku by sa ďalšie sprísňovanie už plánovať nemalo, no bez rastu hospodárstva môže byť realita odlišná.
