Vzťahy na pracoviskách sa menia: Firmy sprísňujú prístup k zamestnancom, umelá inteligencia vstupuje do hry
V posledných rokoch sa trh práce výrazne mení. Zatiaľ čo stredná Európa stále preberá západný trend lákania zamestnancov rôznymi benefitmi, veľké zahraničné firmy zavádzajú omnoho prísnejšiu politiku riadenia ľudí. V popredí ich záujmov sa ocitla vyššia produktivita pri súčasnom znižovaní nákladov, nezriedka na úkor tradičných benefitov či osobného prístupu. Vývoj situácie ovplyvnil najmä ekonomický tlak, rastúca konkurencia a prudký nástup umelej inteligencie.
Pevnejšie pravidlá, viac práce a pocit nahraditeľnosti
Podľa najnovších zistení sa veľké korporácie, predovšetkým v Spojených štátoch, čoraz častejšie rozhodujú pre tvrdší prístup voči vlastným zamestnancom. Manažéri v sektore módy, bankovníctva i technologických služieb už otvorene zdôrazňujú, že dosiahnutie tzv. work-life balance je čisto osobnou zodpovednosťou každého jednotlivca. Flexibilita, ktorú pandemické roky priniesli, sa vytráca – preferuje sa návrat do kancelárií a dôraz na výkon bez kompromisov.
Firmy zároveň rušia mnohé zamestnanecké výhody a sprísňujú dochádzkové podmienky, pričom nové pravidlá sú často prezentované ako nevyhnutné opatrenia v neistých časoch. Pracovné pozície, ktoré predtým zastávali traja ľudia, sú zlúčené do jednej, pričom sa od jednotlivcov očakáva rovnaký objem práce. Tento trend zvyšuje mieru stresu, spôsobuje pokles spokojnosti na pracovisku a zvyšuje riziko syndrómu vyhorenia. Medzi dôsledky patria aj vyššia fluktuácia a rozšírenie stratégie tzv. tichej výpovede či pokles lojality zamestnancov k firme.
Umelá inteligencia premieňa charakter zamestnania
Technologický pokrok, predovšetkým rozvoj umelej inteligencie, sa stal kľúčovým faktorom týchto zmien. Niektoré spoločnosti už stanovili prísne pravidlá: nové pracovné miesto môže vzniknúť až vtedy, keď je preukázané, že danú úlohu nedokáže kompletným spôsobom nahradiť AI riešenie. Portály práce a e-commerce platformy otvorene hovoria, že technológie sa postupne posúvajú aj do tradičných pracovných pozícií, pričom tlak na zamestnancov je dvojitý – jednak zo strany vedenia smerom k vyšším výkonom, jednak zo strany samotných technológií, ktoré priamo ohrozujú potrebu ľudského faktora.
Z pohľadu spoločností je výhodou AI najmä eliminácia potreby prestávok, dovoleniek či mzdových benefitov, pričom rutinné činnosti dokáže vykonávať rýchlejšie a presnejšie než človek. V oblasti zákazníckej podpory, logistiky alebo spracovania údajov sa jej zavádzanie stáva štandardom najmä pre vysokú efektivitu a nepretržitú dostupnosť. Na druhej strane implementácia AI nie je beznákladová – prináša vysoké investičné požiadavky, potrebu školení a technologického zabezpečenia, čo môže predstavovať záťaž najmä pre menšie podniky.
Budúcnosť pracovných vzťahov: Prechodné obdobie alebo nový štandard?
Odborníci sú presvedčení, že súčasný ráznejší prístup firiem je najmä dôsledkom ekonomickej neistoty. Očakáva sa, že zmena nastane opäť vtedy, keď sa trh práce stabilizuje v prospech zamestnancov. Vtedy by sa mohli vrátiť ľudskejší prístup i zamestnanecké výhody. V najbližších rokoch však zamestnanci budú musieť čeliť realite znížených benefitov, rastúcich požiadaviek a stále väčšej neistoty, či ich pracovné miesto prežije nástup masovej automatizácie.
Výmena ľudského pracovníka za AI prinesie firmám významné úspory a zvýšenú produktivitu hlavne pri rutinných a štruktúrovaných úlohách – napríklad spracovaní údajov, vybavovaní štandardných žiadostí alebo kontrole kvality. V oblastiach, kde je potrebná kreativita, ľudský kontakt či strategické rozhodovanie, však umelá inteligencia aktuálne slúži skôr ako podporný nástroj. Kvalita jej práce závisí od kvality vstupných dát a algoritmov; žiadna technológia totiž zatiaľ nedisponuje intuíciou alebo empatickým vnímaním, ktorým sa vyznačuje človek.
Neprehliadnite
Vývoj na globálnom pracovnom trhu je v súčasnosti vo fáze zložitého prechodu. Na firmách stojí úloha udržať morálku a duševnú pohodu zamestnancov v čase zvyšujúcich sa nárokov a rastúcej digitalizácie. Tradičný kompromis medzi potrebami firiem a právami zamestnancov sa hľadá znova – a jeho nová podoba bude závisieť najmä od tempa ekonomickej a technologickej transformácie.
