Slovensko bude od budúceho roka čeliť zásadným zmenám v počte dní pracovného pokoja, čo významne ovplyvní nielen zamestnancov, ale aj ekonomiku krajiny. Vláda v rámci nových konsolidačných opatrení rozhodla o zrušení štyroch sviatkov, pričom dva z nich budú trvalo odstránené a ďalšie dočasne pozastavené v roku 2026. Tento krok už teraz vyvoláva značné kontroverzie a diskusie medzi odborníkmi, odbormi aj verejnosťou.
Strata príplatkov a dlhší pracovný rok
Jedným z najviditeľnejších dopadov znižovania počtu sviatkov bude strata príplatkov za prácu počas dní pracovného pokoja. Aktuálne Zamestnanci dostávajú za prácu v tieto dni podľa Zákonníka práce 100 % príplatok k priemernému zárobku. Pri priemernej hrubej mzde 1600 eur ide o sumu približne 80 eur na deň, čo znamená, že pracovník počas sviatku zarobí o 80 eur viac. Zrušenie štyroch štátnych sviatkov tak spôsobí významný pokles príjmov mnohých zamestnancov.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov upozornila, že znižovanie počtu dní voľna môže ešte viac zhoršiť pracovné podmienky v krajine. Slováci totiž už teraz patria medzi národy s najvyšším počtom odpracovaných hodín týždenne, čo je takmer 40 hodín oproti európskemu priemeru tesne nad 37 hodín.
Ekonomické dopady a reforma sviatkov
V roku 2026 Slovensko klesne medzi krajinami EÚ na koniec rebríčka s počtom iba 10 dní pracovného pokoja. Tento posun má podľa vlády priniesť ekonomické výhody. Odhaduje sa, že každý zrušený sviatok prispeje do štátneho rozpočtu približne 150 miliónmi eur vďaka zvýšenému HDP. Cieľom zmien je zvýšiť produktivitu krajiny, no rozhodnutie vyvolalo negatívne odozvy obyvateľstva aj akademickej obce.
Najrýchlejšie prišla kritika na trvalé zrušenie sviatku 17. novembra, Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktorý má pre Slovensko osobitný historický význam. Tento deň bol nielen pripomienkou Nežnej revolúcie, ale aj Medzinárodným dňom študentstva. Niektoré univerzity už avizovali, že svojim študentom ponechajú voľno ako symbol pripomienky. Podobné otázky obklopujú aj dočasné zrušenie sviatkov 15. septembra, Sedembolestnej Panny Márie, a 8. mája, Dňa víťazstva nad fašizmom, na rok 2026. Generálny prokurátor plánuje preskúmať ústavnosť takýchto zmien.
Prísne opatrenia v rámci konsolidácie
Redukcia sviatkov je len časťou veľkého konsolidačného balíka vlády, ktorý obsahuje aj množstvo ďalších úsporných opatrení. Zamestnancom sa zvyšujú zdravotné odvody zo 4 % na 5 %, pričom živnostníci budú čeliť dramatickému nárastu minimálnych odvodov na 425 eur mesačne. Novinky zahŕňajú zavedenie mikroodvodu pre nízkopríjmové skupiny, či obmedzenie daňových výhod pri autách. Dôchodkové úspory môžu byť ovplyvnené vyšším odvodom pre správcovské spoločnosti, ktorý stúpol až na 15 %.
Daňové reformy zahŕňajú zdanenie nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty, zavedenie vyšších daňových pásiem pre vysokopríjmové skupiny (30 % a 35 %) a rast spotrebných daní na tabak a alkohol. Vláda tiež plánuje znížiť príjmy pre samosprávy, zmraziť štátne platy a škrtiť výdavky na ministerstvách.
Hoci vláda deklaruje, že všetky tieto opatrenia majú prispieť k posilneniu štátneho rozpočtu a zvýšeniu ekonomickej efektivity, výrazná časť verejnosti vníma tieto rozhodnutia ako tvrdý zásah do svojich príjmov a kvality života, čím rastie miera spoločenského nesúhlasu.
