Vládna koalícia vstupuje do druhej polovice volebného obdobia v napätej atmosfére. Namiesto sústredenia sa na konsolidáciu verejných financií či čerpanie eurofondov rieši vnútorné spory a dlho odkladané návrhy na odvolanie ministrov, ktoré ležia v parlamente už približne rok. Najnovšie napätie vyvolala strana Hlas-SD, keď otvorila tému možných zmien vo vládnom kabinete.
Hlas-SD hovorí o „malej“ rekonštrukcii
Podľa informácií, na ktoré upozornili Správy STVR, sa v Hlas-SD začala interná debata o tom, že polovica volebného obdobia je prirodzeným momentom na zhodnotenie práce vlády. Predseda poslaneckého klubu Hlasu Robert Puci naznačil, že do úvahy pripadá „určitá malá rekonštrukcia“ kabinetu. Naznačil pritom, že diskusia by mala byť širšia a nemala by sa týkať iba jedného rezortu či jednej strany.
Puci zdôraznil potrebu preveriť, či všetci ministri zvládajú svoje úlohy tak, aby mali dôveru pokračovať vo funkcii. Podľa neho sa má koalícia rozprávať o efektivite jednotlivých členov vlády, nie o straníckych kvótach. V takomto nastavení by sa mohli otvoriť aj mená ministrov z viacerých koaličných strán, čo prirodzene zvyšuje citlivosť celej témy a môže skomplikovať rokovania o iných sporných bodoch, napríklad o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov.

Smer-SD prekvapila verejná iniciatíva
Vyjadrenia predstaviteľov Hlasu narazili na okamžitú reakciu ich najväčšieho koaličného partnera. Šéf poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter uviedol, že o žiadnej rekonštrukcii vlády doteraz nepočul a takáto otázka nebola podľa jeho slov na koaličnej rade nikdy oficiálne otvorená. Verejná debata o možných zmenách ho preto prekvapila a označil ju za neštandardný postup v tak závažnej veci.
Richter si v reakcii neodpustil ani ironický odkaz smerom k Hlasu, keď sa pýtal, či sa poslanec Puci „dobre vyspal“, keď začal hovoriť o rekonštrukcii kabinetu. Upozornil, že výmena ministrov by znamenala nové nastavenie vzťahov v koalícii a otvorenie doterajších politických dohôd. Predseda SNS Andrej Danko sa k celej situácii nevyjadril, čo len zvyšuje neistotu, aký postoj majú k možným zmenám ďalší koaliční partneri.
Opozícia hovorí o vládnej kríze
Opozičné strany vnímajú spory v koalícii ako znak vážnych problémov vo vládnutí. Poslanec SaS Ondrej Dostál spochybňuje odhodlanie Hlasu ísť do otvoreného konfliktu s partnermi. Podľa neho Hlas-SD síce navonok komunikuje snahu nebyť podriadený silnejšiemu partnerovi, v praxi však podľa jeho slov dlhodobo ustupuje a pravdepodobne vyšle len slabé signály odporu bez konkrétnych krokov.
Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Zuzana Mesterová označuje aktuálnu situáciu rovno za vládnu krízu. Tvrdí, že vyjadrenia samotných koaličných predstaviteľov odhaľujú hlboké problémy, ktoré sú podľa nej nezlučiteľné s ďalším fungovaním koalície v súčasnom zložení. Z toho vyvodzuje, že vláda by mala skončiť predčasne a krajina by sa mala pripraviť na nové voľby.
Riziko paralýzy aj predčasných volieb
Otvorenie témy rekonštrukcie vlády prináša do slovenskej politiky veľkú mieru neistoty. Zmena na ministerských postoch totiž nie je len výmenou niekoľkých tvárí. Znamená nové politické dohody, možné prerozdelenie moci a často aj zásah do Koaličnej zmluvy. Ak jedna strana o takejto diskusii informuje verejne a druhá tvrdí, že o ničom nevie, rastie riziko, že rozhodovacie procesy sa spomalia alebo úplne zablokujú.
Ministri, ktorí sa môžu cítiť ohrození, môžu menej tlačiť na náročné reformy a viac sa sústrediť na vlastné politické prežitie. V čase, keď Slovensko podľa odborníkov potrebuje riešiť konsolidáciu verejných financií, efektívne využívanie eurofondov a otázky energetickej politiky, by podobná paralýza štátnej správy mohla mať citeľné dopady na ekonomiku aj každodenný život ľudí.
Medzi rozpadom a vládnutím „zo zotrvačnosti“
Ešte vážnejším scenárom je rozpad vládnej koalície a následné predčasné voľby, na čo opozícia opakovane upozorňuje. Ak by sa partneri nevedeli dohodnúť na výmene ministrov a nenašli by kompromis, vládnutie v terajšej zostave by sa mohlo stať neudržateľným. V takom prípade by krajinu čakalo obdobie politickej kampane, dočasného bezvládia a neistoty, čo by oslabilo aj medzinárodné postavenie Slovenska.
Ak však k žiadnym zmenám nedôjde a napätie sa iba prekryje, hrozí iný typ rizika. Koalícia by mohla pokračovať v režime „vládnutia zo zotrvačnosti“, v ktorom sú partneri vnútorne rozhádaní a navzájom sa blokujú pri kľúčových zákonoch. Pre bežných občanov by to znamenalo, že riešenie ich konkrétnych problémov, napríklad cien energií, zdravotníctva či školstva, ustúpi do úzadia pred vnútrokoaličnými zápasmi a politickým marketingom.