Ak rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o jadrovom programe skončia neúspešne, Teherán nevylučuje útok na americké základne v regióne. Tvrdí to iránsky minister obrany Azíz Násirzádí. Tieto vyjadrenia prichádzajú tesne pred ďalším kolom rokovaní oboch krajín, ktoré sa uskutoční v nedeľu v Ománe. Americký prezident Donald Trump zároveň vyjadril pochybnosti ohľadom možnej dohody, hoci verejne svoj optimizmus úplne nestráca.
Irán otvorene hovorí o možnosti vojenského konfliktu
V regióne Blízkeho východu pôsobí podľa údajov portálu Tehran Times momentálne okolo 50 000 amerických vojakov umiestnených na desiatich vojenských základniach. Päť z nich sa nachádza v Kuvajte, ďalšie sú rozmiestnené v Bahrajne, Katare, Spojených arabských emirátoch a v Turecku. Spojené štáty majú navyše ďalšie jednotky v Ománe, Saudskej Arábii, Jordánsku, Iraku a Sýrii.
Podľa iránskeho ministra obrany Azíza Násirzádího má Irán kapacitu zasiahnuť všetky tieto ciele, ak USA zvolia cestu konfrontácie. Iránska vláda pritom svoju pozíciu nepovažuje za provokatívnu, naopak opakuje, že na útok by pristúpila iba ako na vynútený krok zo strany Washingtonu. Vyjadrenia iránskych predstaviteľov odzrkadľujú zvyšujúce sa napätie v regióne, kde každé zlyhanie diplomatických snáh prináša riziko možného vojenského stretu.
Diplomatické nezhody a ponuka Ruska
Diplomatické rozhovory o viacerých kritických bodoch sa doteraz nevyvíjali pozitívne. Prezident USA Donald Trump ako hlavnú prekážku označil práve otázku obohacovania uránu, ktoré Irán odmieta zastaviť. Minulé rokovania nepriniesli významný posun, pričom iránska strana plánuje predložiť na najbližšom stretnutí v Ománe nový návrh, ktorý považuje za vyvážený a realistický.
Rusko medzičasom ponúklo na zmiernenie situácie praktickú pomoc. Moskva je ochotná zobrať vysoko obohatený urán z Iránu a spracovať ho na palivo pre civilné jadrové reaktory. Takáto ponuka by mohla prispieť k zníženiu napätia medzi oboma štátmi. Zatiaľ ale nebolo jasne potvrdené, či výsledné jadrové palivo bude následne zaslané späť do Iránu na využitie jeho civilného jadrového programu.
Jadrové napätie pokračuje od odstúpenia Washingtonu od dohody
Situácia medzi USA a Iránom sa postupne vyostrovala od roku 2018, keď Spojené štáty za prvej vlády Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od medzinárodnej jadrovej dohody (JCPOA). Tá bola uzavretá v roku 2015 medzi Teheránom, Spojenými štátmi, Európskou úniou a poprednými svetovými veľmocami – Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou – a jej cieľom bolo obmedziť iránske jadrové aktivity výmenou za zrušenie ekonomických sankcií.
Po obnovení sankcií zo strany Washingtonu Irán postupne prestal dodržiavať niektoré obmedzenia z dohody a obnovil aktivity smerujúce k zvýšenému obohacovaniu uránu. Hoci zámer výroby jadrovej zbrane iránske úrady dlhodobo popierajú, Spojené štáty opakovane vyzvali Irán, aby takéto aktivity zastavil, pričom nevylučujú ani možnosť vojenského riešenia.
Zástupcovia oboch krajín začnú v nedeľu šieste kolo rozhovorov s cieľom nájsť kompromis. Napriek zvýšenému napätiu prezident Trump pri rozhovore s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom stále vyjadril nádej na dosiahnutie dohody, hoci priznal, že rozhovory sú veľmi náročné.
