V Grécku vypukol generálny štrajk, ktorý ochromil život v celej krajine. Dôvodom je kontroverzný návrh zákona plánujúci zavedenie 13-hodinového pracovného dňa. Tento krok vyvolal ostrý odpor širokej verejnosti, zamestnancov aj odborových zväzov, ktoré opatrenie označujú za moderné otroctvo a vážne narušenie práv pracujúcich.
Masový odpor voči dlhšiemu pracovnému času
Hlavný odborový zväz súkromného sektora GSEE, ktorý zastupuje približne 2,5 milióna zamestnancov, zorganizoval 24-hodinový štrajk, ktorý sa dotkol ako dopravy, tak aj verejných a súkromných služieb. Protesty podporili učitelia, zdravotnícki pracovníci, železničiari aj zamestnanci trajektov. V Aténach bola ochromená doprava, vlaky a trajekty zostali stáť a demonštrácie zaplavili hlavné ulice.
Odborové organizácie zdôraznili, že predĺženie pracovného času môže ohroziť zdravie zamestnancov, zvýšiť riziko pracovných úrazov a zničiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Podľa odborového zväzu PAME by podobné opatrenie mohlo opäť priviesť krajinu k podobnej ekonomickej nestabilite, akú zažila v roku 2009. Organizácia tvrdí, že vláda svojvoľne tlačí na dereguláciu pracovného trhu na úkor spoločenských a ekonomických práv Grékov.
Očakávané benefity alebo ďalšia záťaž?
Grécka vláda sa bráni tvrdeniam o trvalom predĺžení pracovného času. Návrh zákona predstavuje možnosť pracovať u jedného zamestnávateľa 13 hodín denne, avšak iba vo výnimočných prípadoch, s príplatkom 40 % a s maximálnym počtom 37 dní ročne. Ministerka práce Niki Kerameus ubezpečila verejnosť, že systém sa nebude uplatňovať hromadne a bude vyžadovať súhlas zamestnanca. Premiér Kyriakos Mitsotakis zdôraznil, že opatrenie vychádza v ústrety mladým ľuďom, ktorí bežne pracujú na dvoch miestach naraz, aby si zvýšili svoje príjmy.
Napriek týmto argumentom sa reformný návrh stretáva s ostrou kritikou. Odborové organizácie ho považujú za nezmyselný a nehumánny krok, ktorý zhorší už aj tak náročnú situáciu mnohých zamestnancov. Gréci dnes odpracujú v priemere 39,8 hodiny týždenne, čo je o štyri hodiny viac ako priemer EÚ. Situácia sa navyše zhoršuje počas turistickej sezóny, kedy zamestnanci v cestovnom ruchu často pracujú bez bežného týždenného odpočinku.
Dedičstvo ekonomickej krízy
Aj keď ekonomika Grécka zaznamenáva rast od čias dlhovej krízy, mnoho obyvateľov stále trpí vysokými nákladmi na život a nízkymi mzdami. Minimálna mzda 880 eur mesačne zostáva ďaleko za priemerom EÚ, čo mnohých Grékov núti hľadať druhé zamestnania. Práve vysoké životné náklady sú dôvodom, prečo sa verejnosť obáva, že predĺženie pracovného času len znásobí existujúce problémy.
Posledné demonštrácie nie sú izolovaným prípadom. Štrajky a nespokojnosť s pracovnými podmienkami pretrvávajú v Grécku už dlhší čas. Napríklad v apríli roku 2025 sa uskutočnil štrajk s podobnými požiadavkami na zlepšenie mzdových podmienok a pracovného prostredia. Zdá sa, že rozpor medzi vládou a obyvateľstvom pretrváva a otázka pracovného času zatiaľ nemá jasné riešenie.
