Potraviny patria v krajinách Európskej únie medzi najvýznamnejšie výdavky domácností a v priemere zhltnú takmer 11,9 percenta rodinného rozpočtu. V štátoch s nižšími mzdami však ide často o omnoho vyšší podiel, ktorý sa približuje k hranici 20 percent. Práve preto je porovnanie cien potravín medzi krajinami dôležitým ukazovateľom životných nákladov.
Na medzinárodné porovnanie slúži index cenovej hladiny Eurostatu, ktorý vychádza zo štandardizovaného „košíka potravín“. Ak je priemer Európskej únie nastavený na hodnotu 100 eur, čísla nad touto úrovňou signalizujú drahšie potraviny, kým nižšie hodnoty znamenajú lacnejší nákup oproti európskemu priemeru.
Najdrahšie a najlacnejšie štáty
Najnižšie ceny potravín zaznamenal v roku 2024 región juhovýchodnej Európy. Absolútnym minimom bolo Severné Macedónsko, kde rovnaký nákup vyšiel na 73 eur, čo je o 27 percent menej než európsky priemer. Veľmi nízke hodnoty dosiahli aj Turecko s úrovňou 75,7 eura či Rumunsko, ktoré má v rámci EÚ najlacnejší košík za 74,6 eura.
Na opačnom póle rebríčka je Švajčiarsko, kde ceny potravín presahujú priemer EÚ o 61,1 percenta a priemerný košík stojí 161,1 eura. Vysoko nad priemerom sa pohybujú aj ďalšie krajiny EFTA, konkrétne Island so sumou 146,3 eura a Nórsko so 130,6 eura. Z členských štátov EÚ sú najdrahšie potraviny v Luxembursku na úrovni 125,7 eura.
Rozdiely medzi západom a východom
V západnej a severnej časti Európy sú potraviny vo všeobecnosti drahšie. Ceny aspoň o 10 percent nad priemerom EÚ vykazujú Dánsko, Írsko, Francúzsko, Rakúsko aj Malta. Na druhej strane, viaceré balkánske krajiny zostávajú výrazne pod priemerom, pričom Bosna a Hercegovina, Čierna Hora či Bulharsko sa pohybujú v rozpätí od 82 do 87 eur.
Z veľkých ekonomík EÚ vychádza nákup potravín drahšie v Taliansku, kde index dosahuje 104 eur, a v Nemecku so sumou 102,9 eura. Naopak v Španielsku sú ceny nižšie než európsky priemer, konkrétne na úrovni 94,6 eura. Tieto rozdiely podčiarkujú výrazný kontrast medzi jednotlivými regiónmi únie.
Pozícia Slovenska a príjmový kontext
Slovensko spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom patrí medzi krajiny, kde sa cenová hladina potravín drží mierne pod alebo tesne pri európskom priemere. Rozhodujúci však nie je iba samotný index cien, ale najmä to, akú časť príjmov musia domácnosti na jedlo vynaložiť. Pri nižších mzdách má aj malé zdraženie citeľnejší dopad než v bohatších štátoch.
Rozdiely v cenách nevznikajú náhodou. Ovplyvňujú ich výrobné a energetické náklady, miera otvorenosti ekonomiky, prepojenie dodávateľských reťazcov aj daňové zaťaženie, najmä sadzby DPH na potraviny. Významnú rolu zohrávajú tiež mzdy v poľnohospodárstve a maloobchode, ako aj spotrebiteľské preferencie, ktoré v bohatších krajinách tlačia ceny smerom nahor.
Neprehliadnite
Dôležité je, že index cenovej hladiny porovnáva len nominálne ceny, nie ich dostupnosť vzhľadom na príjmy. Preto si domácnosti v Dánsku či Švajčiarsku napriek vyšším cenám môžu dovoliť viac než ľudia v štátoch, kde potraviny zhltnú vyše pätiny rozpočtu. Pre Slovensko tak zostáva kľúčové sledovať nielen vývoj cien, ale aj rast miezd a celkovú životnú úroveň.
