Správa Európskeho dvora audítorov (EDA) za rok 2024 priniesla zmiešaný pohľad na hospodárenie Európskej únie, vrátane poklesu miery chybovosti vo výdavkoch, no zároveň varovania pred narastajúcim dlhom. Hoci výdavky sa čiastočne zlepšili, mnohé problémy stále pretrvávajú, obzvlášť v oblasti politiky súdržnosti a financií na Plán obnovy. Analýza zároveň upozorňuje na riziká súvisiace s budúcim zaťažením rozpočtu Únie.
Klesajúca chybovosť, ale negatívne hodnotenie výdavkov
Podľa správy na rok 2024, ktorú predstavila audítorka EDA Katarína Kaszasová, príjmové transakcie Európskej únie za daný rok prešli kontrolou bez chýb. Napriek tomu výdavková časť rozpočtu opäť dostala záporné hodnotenie. Miera chybovosti vo výdavkoch síce poklesla z 5,6 % v roku 2023 na 3,6 % v roku 2024, no tento výsledok je stále ďaleko od uspokojivej úrovne. Tento ukazovateľ znamená, že takmer štyri eurá zo sto boli vynaložené nesprávne.
Najčastejšie problémy sa objavili v oblasti neoprávnených projektov, preplácania nežiaducich nákladov a porušovania pravidiel verejného obstarávania. Napríklad financie z politiky súdržnosti sú stále sprevádzané vysokou mierou nezrovnalostí, pričom audítori poukazujú na nedostatočný dohľad a kontrolné mechanizmy. Aj keď predseda EDA Tony Murphy označil pokles chybovosti za pozitívny krok, podčiarkol pretrvávajúce zásadné nedostatky.
Plán obnovy a rastúce dlhové zaťaženie
Audítori sa ďalej zamerali na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), známy ako Plán obnovy, ktorý zhodnotili s výhradou. Z kontrolovaných 28 grantov v hodnote takmer 60 miliárd eur neboli v šiestich prípadoch splnené stanovené podmienky. Kritika sa týka najmä chybných nastavení míľnikov a cieľov, ako aj nespoľahlivých údajov od vlád členských štátov. Tento nedostatok ohrozuje efektivitu využívania financií a skutočný vplyv reformných opatrení na život občanov.
Najvážnejší problém správy sa však sústreďuje na enormne rastúce dlhové zaťaženie Európskej únie. Do roku 2027 by mohli nesplatené úvery presiahnuť 900 miliárd eur, čo je desaťnásobok úrovne z roku 2020. Takýto nárast zároveň prináša vyššie náklady na úroky, ktoré v aktuálnom rozpočtovom období môžu predstaviť sumu viac ako 30 miliárd eur, teda viac ako dvojnásobok pôvodných odhadov Európskej komisie.
Budúca cesta: zníženie výdavkov alebo vyššie dane?
Obrovský dlh postaví Európsku úniu pred náročné rozpočtové rozhodnutia. Možnosti zahŕňajú buď výrazné škrty vo výdavkoch na dôležité programy, ako sú poľnohospodárske dotácie, kohézne fondy či projekty typu Erasmus+, alebo zvýšenie príjmov Únie prostredníctvom vyšších príspevkov od členských štátov a zavedenia nových celoeurópskych daní. Tak či onak, finančné bremeno budúcnosti pocítia bežní občania.
Záver audítorskej správy poukazuje na dvojité riziko: neefektívne míňanie finančných prostriedkov dnes a zároveň prijímanie dlhodobých záväzkov, ktoré znížia dostupnosť verejných zdrojov v budúcnosti. Pre občanov to môže znamenať menej investícií do infraštruktúry a služieb, no viac daní a poplatkov, ktoré zaťažia ich rodinné rozpočty. Účinné riešenie týchto problémov bude preto kľúčové nielen pre stabilitu finančných systémov Únie, ale aj pre dôveru občanov v európsky projekt.
