Európska komisia (EK) zažalovala Slovensko pre nesprávne prevedenie smernice týkajúcej sa práva na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní. Tlačová správa dostupná na stránkach Komisie naznačuje, že sporom by sa mal zaoberať Súdny dvor Európskej únie. Dôvodom je nevyhovujúca implementácia pravidiel, ktoré zakotvujú práva podozrivých osôb v trestnom konaní.
Prvé kroky už v roku 2023
Formálnu výzvu na nápravu nesprávneho prevedenia smernice dostalo Slovensko už v júni 2023. Európska komisia vtedy upozornila na viaceré konkrétne nedostatky vrátane nesprávneho určenia rozsahu pôsobnosti smernice, ako aj na nedostatočnú reguláciu výnimiek z práva na prístup k obhajcovi. Po analýze odpovede Slovenska však EK dospela k názoru, že prijaté opatrenia nepostačujú na odstránenie problémov.
V novembri 2023 túto situáciu vyústilo zaslanie odôvodneného stanoviska slovenským orgánom. Následne v júli 2024 krajina obdržala ďalšie odôvodnené stanovisko adresované zmenám, ktoré medzitým do legislatívy zaviedla. Napriek týmto krokom Brusel konštatoval, že prijaté úpravy stále nesplnili potrebné požiadavky, a preto bolo rozhodnuté o podaní žaloby.
Nedostatky ohľadom práv podozrivých osôb
Hlavný problém spočíva v nevyhovujúcej ochrane práv podozrivých osôb v trestnom konaní, predovšetkým tých, voči ktorým ešte nebolo vznesené formálne obvinenie. Európska komisia vyjadrila obavy, že slovenská legislatíva neposkytuje jasný rámec pre uplatňovanie práv takýchto osôb. Špecificky spochybnila, či podozriví majú zabezpečené právo konzultovať svoju situáciu s obhajcom pred začiatkom svojho výsluchu.
Ek v závere dospela k tomu, že tieto nedostatky bránia efektívnemu uplatňovaniu smernice. Prípad preto postúpila Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorý má rozhodnúť o ďalšom postupe. Tento krok zároveň zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia práva na spravodlivé súdne konanie ako základnej hodnoty právneho štátu v rámci Európskej únie.
