Plug-in hybridy (PHEV), kombinujúce spaľovací motor s elektrickým pohonom, čaká v Európskej únii náročné obdobie. Napriek ich súčasnej popularite prichádzajú nové európske pravidlá, ktoré zásadne zmenia spôsob výpočtu ich oficiálnych emisií CO2. Následkom toho môže dôjsť k významnému úpadku relevancie týchto vozidiel, pričom do roku 2030 by mohli v rámci trhu prakticky vymiznúť, konštatuje Heise.de.
Prísnejšie pravidlá zásadne menia atraktivitu plug-in hybridov
Doteraz plug-in hybridy automobilkám výrazne pomáhali plniť tvrdé emisné limity EÚ. Oficiálne papierové emisie týchto vozidiel sa často držali pod hranicou 50 gramov CO2 na kilometer, čím výrazne zlepšovali výsledky pri výpočte flotilových emisií výrobcov. To sa však už čoskoro zmení kvôli zavedeniu nových noriem Euro 6e a následne Euro 6e FCM, ktoré do platnosti prichádzajú postupne od januára 2025 pre novotypované modely a o rok neskôr pre všetky novoregistrované vozidlá.
Zásadnou zmenou je nový spôsob výpočtu takzvaného „Utility Factoru“ (UF), ktorý určuje pomer medzi jazdou na elektrinu a na spaľovací motor pri laboratórnom testovaní emisií. EÚ výrazne obmedzuje doterajšiu výhodnú metodiku, ktorá favorizovala vyšší podiel jazdy na elektrinu. Aby plug-in hybridy zachovali súčasné nízke papierové emisie, ich elektrický dojazd by musel byť približne dvaapol až trojnásobný oproti tomu dnešnému.
Situáciu môžeme ilustrovať na príklade nedávno predstaveného Volkswagenu Golf e-hybrid, ktorý má elektrický dojazd až 143 km. Po roku 2026 bude mať pravdepodobne jeho oficiálna hodnota emisií CO2 paradoxne horší výsledok než predchádzajúci Golf 8 GTE, s elektrickým dojazdom približne polovičným, teda 70 km.
Od roku 2027 PHEV čelia ďalšiemu obmedzeniu, elektromobily získavajú výhodu
Od januára 2027 a následne 2028 vstúpi do platnosti ešte prísnejšia norma Euro 6e-FCM, ktorá nastaví pravidlá ešte tvrdšie. Aby plug-in hybridy v tomto období zostali konkurencieschopné pri oficiálnych číslach, museli by ponúknuť elektrické dojazdy približne štyrikrát vyššie oproti dnešnému štandardu. Podľa expertov z Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) je takéto riešenie ekonomicky takmer nepravdepodobné, nakoľko automobilkám sa viac oplatí investovať priamo do plne elektrických modelov.
Popri zložitosti výroby plug-in hybridov, ktoré vždy musia obsahovať dva pohonné systémy, začne byť ekonomicky výhodnejšie vyrábať čisto elektrické vozidlá. Znižujúce sa náklady na komponenty do elektromobilov a zrýchľujúce sa nabíjanie ďalej zvyšujú ich atraktivitu. Napríklad spoločnosť CATL už vyvinula systémy, ktoré zvládnu nabitie batérie zo stavu 10 % na 80 % približne za 10 minút. Navyše, dnešné elektromobily ako Tesla Model Y či Kia EV9 značne zvýšili svoju praktickú využiteľnosť, keď disponujú ťažnou kapacitou od 1,6 po 2,5 tony.
Technológie elektromobilov sa rýchlo posúvajú vpred
Automobilky súčasne intenzívne pracujú na inováciách v oblasti batérií, ktoré by dokázali eliminovať najväčšie nevýhody elektromobilov. Čínska automobilka BYD napríklad deklarovala, že do roka 2028 plánuje spustenie hromadnej výroby novej generácie polovodičových batérií. Tie dokážu po ďalšom technologickom vylepšení poskytnúť dojazd až 1 500 kilometrov po iba dvanásť minút trvajúcom nabíjaní.
Tieto nové technológie, spoločne s legislatívnymi krokmi Európskej únie, znamenajú výrazný podnet k prechodu od hybridnej technológie priamo k plne elektrickým vozidlám. V nadchádzajúcich rokoch sa tak dá očakávať od automobilového trhu výrazná zmena preferencií výrobcov aj zákazníkov smerom k elektromobilite, ktorá by mohla už o niekoľko rokov dominovať európskym cestám.
