Katar, tretí najväčší vývozca skvapalneného zemného plynu (LNG) na svete, varoval Európsku úniu (EÚ) pred možným zastavením dodávok tejto kľúčovej energetickej suroviny. Dôvodom je nová smernica EÚ o náležitej starostlivosti firiem v oblasti udržateľnosti (CSDDD), ktorá podľa Kataru vytvára pre ich podnikateľské aktivity neprijateľné bariéry. Tento krok môže mať vážne dôsledky pre celý európsky energetický trh a špecificky aj pre Slovensko.
Prísna legislatíva a sťažené podnikateľské prostredie
Podľa získaných informácií Katar nesúhlasí s viacerými požiadavkami novej smernice, ktoré výrazne ovplyvňujú ich podnikateľské záujmy. CSDDD zaväzuje európske firmy i ich dodávateľov prísne kontrolovať svoje reťazce, aby zabezpečili, že nedochádza k porušovaniu ľudských práv alebo environmentálnym škodám. Spoločnosti musia takisto pripraviť plán prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, čo Katar považuje za zásah do možnosti krajín stanoviť si vlastné klimatické ciele na základe Parížskej dohody.
Katar vo svojom liste belgickej vláde vyjadril výhrady k tejto smernici a signalizoval, že ak nedôjde k revízii opatrení, budú nútení zvážiť presun svojich dodávok LNG na trhy mimo Európy. Ich zásadný problém spočíva v tom, že Katar ani jeho štátna spoločnosť QatarEnergy nemajú aktuálne plány na dosiahnutie nulových emisií, a preto ich pokladá za nezlučiteľné s požiadavkami nového európskeho štandardu.
Energetická neistota pre Slovensko
Upozornenie Kataru prichádza v kritickom období, keď krajina pokrýva až 12 až 14 % celkovej spotreby LNG v Európe. Tento podiel sa stal obzvlášť dôležitým po ruskej invázii na Ukrajinu, keď mnohé členské štáty Únie začali intenzívne hľadať alternatívnych dodávateľov plynu. Pre Slovensko by akékoľvek obmedzenie dodávok z Kataru znamenalo okamžitý nárast cien energií, keďže náš trh je priamo ovplyvnený pohybmi na európskej plynovej burze TTF. Vyššie ceny plynu by sa následne premietli aj do nákladov na výrobu elektriny a širšieho spektra tovarov i služieb.
Okrem cenového hľadiska existuje aj riziko fyzického nedostatku plynu, najmä počas zimných mesiacov. Slovensko ako vnútrozemská krajina závisí od prepravy surovín cez okolité krajiny a v prípade výpadku by mohlo čeliť logistickým komplikáciám. V takom prípade by mohlo dôjsť až k štátnej regulácii dodávok, ktorá by prioritizovala domácnosti na úkor priemyslu.
Širší dopad na európsky trh
Prípadné odstavenie katarských dodávok by malo domino efekt na celú Európu. Štáty by museli súťažiť o nové kontrakty s inými dodávateľmi, ako sú Spojené štáty či Austrália, čo by viedlo k intenzívnemu konkurenčnému boju a ďalšiemu rastu cien. Hoci sa v letných mesiacoch môže tento výpadok podariť preklenúť, zimné obdobie predstavuje kritický moment pre stabilitu dodávok.
Katarské varovanie poukazuje na tenkú hranicu medzi environmentálnymi cieľmi a potrebou zabezpečiť stabilný prísun strategických surovín. Pre Európu, ktorá už čelí vyšším energetickým nákladom a snahe o diverzifikáciu dodávateľov, predstavuje táto situácia ďalšiu výzvu. Slovensko sa musí pripravovať na možné dopady, ktoré by mohli zasiahnuť domácnosti, priemysel aj hospodárstvo ako celok.
