Slovensko nedávno prijalo nový konsolidačný balík na ozdravenie verejných financií, ktorý rozvíril vlnu diskusií medzi ekonómami a politikmi. Kľúčový dôraz sa kladie na zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov. Tento krok však odmieta odporúčania Európskej komisie, ktorá Slovensku dlhodobo navrhuje iný prístup k riešeniu rozpočtových problémov.
Odporúčania EÚ v oblasti konsolidácie
Podľa posledných odporúčaní Európskej komisie, ktoré Slovensko pravidelne dostáva, sú tri oblasti, kde by malo dochádzať k náprave v rozpočtovej politike. Prvou z nich je zdanenie majetku. V porovnaní s priemerom EÚ je tento typ zdanenia na Slovensku podhodnotený, pričom na celkovom zdanení tvorí iba 13 %, zatiaľ čo v EÚ je priemer 22 %. Komisia upozorňuje na metódu zdanenia nehnuteľností, ktorá je u nás založená na výmere namiesto trhovej hodnoty, výrazne znevýhodňujúc lacnejšie oblasti oproti lukratívnym lokalitám. Táto zmena by mohla byť pre krajinu menej škodlivá, ako súčasné zaťaženie práce.
Rovnaký tlak Komisia vyvíja na Slovensko aj v oblasti zdanenia znečisťovania. Priemerná daň za tonu vypusteného CO2 je v Európe 85 eur, kým Slovensko spoplatňuje túto hodnotu len vo výške 64 eur. Environmentálne dane sú pritom nevyhnutné na zabezpečenie udržateľného rozvoja, ale aj na dosiahnutie klimatických cieľov.
Tretí zásadný bod odporúčaní EÚ sa týka zrušenia plošných dotácií, konkrétne na fosílne palivá. Hoci Slovensko už v minulosti deklarovalo zámer postupne ukončiť tieto formy podpory, v praxi naďalej realizuje opatrenia, ktoré takéto dotácie predlžujú a niekedy ich dokonca financuje z eurofondov. To je v rozpore s cieľmi EÚ a dlhodobo škodí ekonomickej efektivite verejných výdavkov.
Rozpory v slovenskej politike
Vláda sa napriek odporúčaniam rozhodla ísť opačnou cestou. Namiesto zdanenia majetku či environmentálnych aspektov posunula ťarchu konsolidácie na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Toto zaťaženie dopĺňajú necielené výdavky, ako sú štedré dotácie na plyn alebo vianočné prídavky pre dôchodcov, ktoré síce z pohľadu verejnosti pôsobia pozitívne, avšak neadresujú konkrétne skupiny najviac ohrozené chudobou.
Postoj vlády tak vyvoláva otázky o jej dlhodobej vízii a motiváciách. Tieto rozhodnutia totiž idú proti nielen odborným odporúčaniam medzinárodných inštitúcií, ale aj analýzam domácich ekonómov. Zatiaľ čo mnoho štátov v Únii smeruje k trvalo udržateľnému financovaniu a vyššej efektivite výdavkov, Slovensko sa vydáva cestou, ktorá hrozí oslabením pracovného trhu a zhoršením ekonomickej stability.
