Európska únia sa pripravuje na jednu z najväčších zmien v migračnej politike za posledné desaťročia. Od 1. januára 2027 plánuje podmieniť obchodné výhody v rámci Všeobecného systému preferencií spoluprácou tretích krajín pri prijímaní späť zamietnutých žiadateľov o azyl. Štáty, ktoré odmietnu prevziať svojich občanov, môžu prísť o znížené clá pri vývoze do Únie.
VSP funguje už približne 50 rokov a doteraz slúžil najmä na podporu chudobnejších krajín výmenou za záväzky v oblasti ľudských práv. Teraz sa však k ľudskoprávnym kritériám pridáva aj požiadavka na efektívne návraty migrantov. O zmenách, na ktoré upozornili aj Aktuality.sk, sa na úrovni EÚ už dosiahla predbežná dohoda.
Obchodná sila ako migračný nástroj
Nové pravidlá môžu tvrdo zasiahnuť štáty ako Afganistan či Bangladéš, ktoré sa dlhodobo zdráhajú preberať späť svojich občanov po neúspešnom azylovom konaní v Európe. Ak nebudú ochotné spolupracovať pri deportáciách, prídu o zvýhodnený prístup na trh EÚ. Únia tak prvýkrát systematicky prepája obchodnú politiku s migračnou agendou a dáva najavo, že návraty odmietnutých žiadateľov sa stávajú prioritou.
Dánsky minister pre imigráciu Rasmus Stoklund pre portál Politico vysvetlil, že Európa čelí silnému tlaku v podobe vysokého počtu nelegálnych príchodov. Podľa neho majú nové opatrenia uľahčiť uzatváranie dohôd s takzvanými bezpečnými tretími krajinami, zrýchliť azylové konania a zefektívniť návrat osôb, ktoré ochranu v EÚ nepotrebujú. Cieľom je, aby ľudia s právom na azyl dostali pomoc rýchlejšie, zatiaľ čo ostatní Úniu skutočne opustia.
Dánsky model a sprísňovanie v Európe
Dánsko, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, sa stalo vzorom pre viaceré členské štáty. Krajina pod vedením premiérky Mette Frederiksenovej prijala sériu veľmi prísnych opatrení vrátane kontroverzného „zákona o getách“. Ten umožňuje zasahovať do štvrtí, kde sa integrácia dlhodobo nedarí, až po ich búranie. Výsledok je výrazný: v porovnaní s rokom 2015 klesol počet žiadostí o azyl v Dánsku o viac ako 90 percent.
K prísnejšej línii sa postupne prikláňajú ďalšie krajiny s výrazným podielom migrantov. Holandsko, Belgicko a Rakúsko sú pod vnútropolitickým tlakom rastúcej krajnej pravice, ktorá stavia svoju podporu najmä na migračnej téme. Sprísňovanie pravidiel ohlasuje aj Nemecko, dlhé roky vnímané ako jeden z najotvorenejších štátov EÚ. Podobný vývoj možno očakávať aj v oblasti sociálnych dávok a integrácie cudzincov.
Tlak z USA a britský experiment
Posun v európskej politike prichádza v čase, keď na prísnejší prístup voči migrácii tlačia aj Spojené štáty vedené Donaldom Trumpom. Americký prezident pohrozil viacerým latinskoamerickým krajinám zavedením ciel, ak nebudú akceptovať deportačné lety s vlastnými občanmi. Aj Washington teda začína využívať obchodné nástroje na presadzovanie migračných priorít podobne, ako to plánuje EÚ.
Zaujímavý vývoj hlási aj Veľká Británia, ktorá už nie je súčasťou Únie. Vďaka sprísneniu pravidiel klesla podľa aktuálnych údajov čistá migrácia približne o 80 percent v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Napriek tomu zostáva téma migrácie v britskej politike mimoriadne horúca a verejná debata je často vyhrotenejšia, než by zodpovedalo samotným číslam.
Neprehliadnite
V rámci EÚ patria medzi štáty s najvyšším podielom migrantov z tretích krajín Írsko, Švédsko a Nemecko. V írskom prípade štatistiky výrazne ovplyvňuje prítomnosť občanov Spojeného kráľovstva po Brexite. Ministri vnútra členských štátov už diskutujú aj o vytváraní návratových centier v tretích krajinách, kde by mali zamietnutí žiadatelia čakať na deportáciu mimo územia Európy.
Dôsledky pre európskych občanov
Pre obyvateľov Únie znamená nový kurz odklon od éry, keď bola Európa vnímaná predovšetkým ako otvorený a veľkorysý priestor. Politická priorita sa viditeľne presúva k bezpečnosti a poriadku, často na úkor čisto ekonomického liberalizmu či humanitárnych úvah. Očakáva sa, že počet nelegálnych príchodov by mal klesnúť a vyhosťovanie ľudí bez nároku na ochranu sa zrýchli, čo má znížiť spoločenské napätie a oslabiť atraktivitu extrémistických strán.
Ak sa viac štátov inšpiruje dánskym prístupom, môže to priniesť postupné sprísňovanie vnútroštátnych pravidiel v oblasti sociálnych dávok či integrácie cudzincov. Súčasne je veľmi pravdepodobné, že EÚ posilní trend takzvanej externalizácie azylového procesu, teda presunu časti konania a pobytu migrantov do zariadení mimo svojho územia. Takýto tvrdší kurz však môže vyvolať napätie s rozvojovými krajinami, ktoré by na obchodné sankcie mohli reagovať vlastnými odvetnými krokmi.
Plánované zmeny navyše takmer určite otvoria nové právne a etické spory. Otázky dodržiavania ľudských práv v návratových centrách či pri nátlaku cez clá budú predmetom ostrej diskusie medzi členskými štátmi, mimovládnymi organizáciami aj medzinárodnými inštitúciami. EÚ sa tak ocitá v zložitej pozícii, keď sa usiluje spojiť prísnejšiu kontrolu migrácie s ochranou hodnôt, na ktorých je postavená.
