Štátna energopomoc sa má od budúceho roka týkať aj prenajatých bytov. Rozhodujúce už nebude len to, komu byt patrí, ale aj kto v ňom skutočne býva a aké má príjmy. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) na stretnutí s novinármi vysvetlila, že pomoc pokryje aj nájmové bývanie, hoci systém bude administratívne náročnejší a od ľudí si vyžiada aktívnu súčinnosť.
Základným pravidlom pritom ostáva, že ak domácnosť ako vlastník spĺňa príjmové podmienky, štát jej podporí všetky odberné miesta elektriny a plynu. Majiteľ, ktorý získa nárok na dotáciu, ju teda dostane aj na ďalšie byty, ktoré prenajíma. V takom prípade by podľa Sakovej prenajímateľ nemal zvyšovať nájomcom platby za energie, keďže jemu samotnému účty za elektrinu či plyn nevzrastú.
Keď má majiteľ príliš vysoký príjem
Úplne iná situácia vznikne vtedy, keď vlastník bytu nesplní podmienky na získanie energopomoci, napríklad pre vysoké príjmy. Na dané odberné miesto potom príde faktúra s plnými trhovými cenami. Bez ďalších krokov by sa to naplno premietlo do rozpočtov nájomcov, ktorí by znášali výrazne vyššie náklady na elektrinu a plyn, hoci sami môžu mať nízke alebo priemerné zárobky.

Ministerstvo hospodárstva preto pripravilo možnosť, aby sa k pomoci dostali aj nájomníci v bytoch „bohatých“ majiteľov. Títo ľudia sa budú môcť obrátiť na štát individuálne. Nájomca získa nárok na dotáciu vtedy, ak preukáže, že on sám spĺňa príjmové kritériá pre energopomoc, bez ohľadu na finančnú situáciu vlastníka nehnuteľnosti.
Prechodný pobyt a námietkové konanie
Podmienkou pre individuálnu pomoc bude nahlásenie prechodného pobytu v prenajatom byte. Až potom môže nájomca využiť takzvané námietkové konanie na klientskom pracovisku. V rámci tohto procesu predloží svoje príjmy za sledované obdobie a štát posúdi, či sa jeho domácnosť zmestí do limitu 1 930 eur na prepočítanú osobu podľa stanoveného vzorca.
Ak nájomca v námietkovom konaní uspeje, energopomoc sa mu priradí priamo na konkrétny byt, v ktorom býva. Cena energií pre dané odberné miesto sa tak zníži bez ohľadu na to, že oficiálnym odberateľom je vlastník bytu s vyššími príjmami. Systém je síce byrokraticky náročnejší, ale prináša spravodlivejšie rozloženie záťaže medzi majetnejšími prenajímateľmi a slabšími nájomníkmi.
Čo by mali urobiť nájomníci
Ľudia žijúci v podnájme tak získavajú istotu, že ich nezasiahnu plné trhové ceny len preto, že majiteľ bytu má vysoké príjmy. Súčasne však musia situáciu aktívne riešiť. Ak vlastník na energopomoc nárok má, dotovaná cena sa automaticky vzťahuje aj na prenajatý byt a nájomníci by mali trvať na tom, aby prenajímateľ nezvyšoval zálohové platby za energie.
Ak vlastník podmienky nespĺňa, nájomníci by mali najprv požiadať o zápis prechodného pobytu. Následne môžu iniciovať námietkové konanie a predložiť svoje príjmy. Ak ich domácnosť spĺňa limit, štát im prizná dotáciu na dané odberné miesto. V praxi to znamená viac administratívy, ale aj možnosť vyhnúť sa prudkému zdraženiu účtov len kvôli majetkovým pomerom prenajímateľa.
Ako sa počíta nárok na pomoc
Nárok na energopomoc sa určuje na základe takzvanej bonity domácnosti. Ide o podiel celkového príjmu rodiny a váženého počtu jej členov podľa odporúčaní OECD. Prvá osoba nad 14 rokov má váhu 1, ďalší dospelý 0,7 a dieťa do 14 rokov 0,5. Výsledná bonita nesmie prekročiť hranicu 1 930 eur mesačne, inak domácnosť na podporu nedosiahne.
Do výpočtu sa započítavajú hrubé príjmy zo zamestnania, zárobky samostatne zárobkovo činných osôb a dôchodky. Naopak, jednorazové príjmy a sociálne dávky sa nezohľadňujú. Rozhodujúce obdobie pre pomoc v budúcom roku je 12 mesiacov od júla 2024 do júna 2025. Ministerstvo plánuje, že minimálne raz ročne prepočíta nároky a chce do posudzovania v budúcnosti zahrnúť aj príjmy z dividend.
Pri elektrine a plyne sa pomoc prejaví priamo vo faktúrach. Domácnostiam, ktoré splnia podmienky, sa nezvýši koncová cena za megawatthodinu ani výška zálohových platieb. Štát tak cez účty za energie nasmeruje dotáciu priamo k ľuďom, či už ide o vlastníkov, alebo nájomcov, ktorí prejdú individuálnym procesom.