Elon Musk tvrdí, že mzdy a peniaze môžu v dohľadnej budúcnosti stratiť význam. Podľa najbohatšieho muža planéty k tomu povedie prudký rozvoj umelej inteligencie a robotiky, ktoré nahradia väčšinu ľudskej práce. Výsledkom má byť svet, v ktorom základné potreby zabezpečia stroje a ekonomika založená na výplatách sa stane prežitkom.
Musk tieto úvahy predstavil v podcaste People by WTF. Nehovorí pritom o klasickej hrozbe v podobe krízy či inflácie. Ide podľa neho o hlbšiu zmenu, ktorá sa dotkne samotných základov ekonomického systému. Ak stroje zvládnu produkovať takmer všetko potrebné, hodnota ľudskej práce sa výrazne zníži a pre prežitie už nebude nevyhnutná.
Svet bez výplat
Jadro Muskovho argumentu je postavené na dramatickom poklese výrobných nákladov. Autonómne roboty a algoritmy by mali zabezpečovať stavbu domov, produkciu potravín aj väčšinu služieb bez nároku na mzdu. V takej situácii by ceny tovarov a služieb klesli takmer na nulu a tradičný model výmeny práce za peniaze by prestal fungovať.
Práca by sa v tomto scenári zmenila na dobrovoľnú činnosť. Ľudia by sa jej venovali z vlastného záujmu, nie z existenčnej nutnosti. Musk odhaduje, že takýto zlom môže nastať už v horizonte 10 až 20 rokov. Inšpiráciu nachádza v sci-fi sérii The Culture od Iaina M. Banksa, ktorá opisuje civilizáciu žijúcu v trvalej hojnosti.
Hojnosť a jej riziká
Podobné predpovede nezaznievajú len od Muska. Ľudia z firiem vyvíjajúcich umelú inteligenciu, medzi nimi aj Avital Balwit zo spoločnosti Anthropic, hovoria o masívnom nasadení humanoidných robotov. Úspešný prechod by mohol bežným ľuďom priniesť životný štandard, aký si kedysi užívala len aristokracia, s dostatkom zdrojov aj voľného času.
Súčasne sa však otvárajú vážne otázky. Ak peniaze prestanú rozhodovať, čo určí spoločenské postavenie a prístup k vzácnym zdrojom. Vinod Khosla varuje pred scenárom, v ktorom sa bohatstvo aj moc sústredia u úzkej skupiny vlastníkov technológií, zatiaľ čo hodnota ľudskej práce klesne na minimum.
Poučenie z histórie
Odborníci preto čoraz častejšie spomínajú univerzálny základný príjem a silnejšie štátne regulácie ako možnú ochranu pred extrémnymi nerovnosťami. Zároveň však pripomínajú, že podobné vízie zaznievali už v minulosti. Ekonóm John Maynard Keynes v roku 1930 predpokladal, že jeho vnuci budú v roku 2030 pracovať len 15 hodín týždenne. Produktivita rástla, no pracovného času neubudlo. Rozdielom dnes zostáva exponenciálne tempo vývoja umelej inteligencie, ktoré môže mať bezprecedentné dôsledky.
