Slovensko patrí medzi krajiny s jednými z najvyšších cien energií v Európskej únii, a to aj napriek dlhodobému odberu ruského plynu, ktorý bol považovaný za údajne lacný zdroj. Podľa europoslankyne Ľubice Karvašovej však príčina nie je v samotnom plyne, ale v nedostatku investícií do alternatívnych zdrojov a energetickej efektívnosti. Navrhuje, aby Slovensko zameralo financie na zatepľovanie, obnoviteľné zdroje a efektívne technológie. Zároveň podporuje rýchle ukončenie dovozu ruských energií, čo považuje za strategický krok na zvýšenie energetickej nezávislosti Európy.
Ambiciózne plány EÚ na ukončenie dovozu
Výbor Európskeho parlamentu nedávno schválil plán na úplné ukončenie dovozu ruského plynu do Európy najneskôr do 1. januára 2027, pričom dovoz ruskej ropy by mal skončiť už do konca roka 2025. Tento návrh prešiel s podporou širokej politickej väčšiny a stal sa prioritou EÚ v reakcii na prebiehajúcu agresiu Ruska a jeho nespoľahlivé správanie ako energetického partnera. Súčasťou návrhu sú aj sankcie pre firmy, ktoré nebudú rešpektovať nové pravidlá.
Európske štáty pracujú na zlepšení svojich prepojení a diverzifikácii dodávok, pričom LNG z USA a ďalších krajín nadobúda čoraz väčší význam. Slovensko má plynárenské prepojenia umožňujúce prístup k alternatívnym zdrojom a môže ťažiť aj z veľkých podzemných zásobníkov na Ukrajine, ktoré by mohli slúžiť ako strategické sklady plynu pre viaceré krajiny. Táto infraštruktúra by mohla priniesť Slovensku ďalšie zisky z tranzitu.
Kritika výnimiek a nedostatok investícií
V oblasti ropy sa diskutuje aj o výnimkách pre slovenskú rafinériu Slovnaft, ktorá môže naďalej spracovávať ruskú ropu. Europoslankyňa Ľubica Karvašová upozornila, že iné krajiny, ako napríklad Poľsko, už za krátky čas zmenili technológie a prešli na alternatívne druhy ropy. Slovnaft však podľa nej prejavuje nedostatok snahy a politickú nečinnosť, čo môže byť prekážkou v plnení záväzkov.
Ďalším vážnym problémom je absencia dlhodobých riešení na zníženie energetickej náročnosti a závislosti. Slovensko, ktoré má jedny z najvyšších cien energií v EÚ, má podľa Karvašovej značné rezervy v oblasti využívania európskych fondov na podporu zatepľovania, obnoviteľných zdrojov či modernizácie energetického sektora. Namiesto toho sa vláda sústreďuje na krátkodobé dotácie, ktoré síce zmierňujú dopady na občanov, no neriešia podstatu problému.
Výhody a riziká odstrihnutia od ruských energií
Ukázalo sa, že dlhodobá spolupráca s Ruskom prinášala nielen isté logistické výhody, ako napríklad nižšie tranzitné poplatky, ale aj značné riziká. Rusko opakovane využívalo energetické zdroje na politický nátlak a destabilizáciu regiónov. Ukončenie tejto závislosti je preto krokom k väčšej energetickej bezpečnosti a geopolitickej nezávislosti.
Napriek tomu však tento proces prináša nové výzvy, ako sú vyššie náklady na alternatívne zdroje a riziko právnych sporov. Pre Slovensko je otázna aj pripravenosť infraštruktúry na zvládnutie tranzitu LNG plynu bez výpadkov. Napriek týmto výzvam však odstrihnutie ruských energií predstavuje významné strategické výhody, ktoré zahŕňajú rast energetickej efektívnosti, zníženie zraniteľnosti a financovanie environmentálne udržateľných alternatív v súlade s klimatickými cieľmi EÚ.
