Dostať sa do práce, školy, k lekárovi či na úrady je pre veľkú časť obyvateľov Slovenska finančne náročné alebo prakticky nedostupné. Problémom nie je iba nedostatok spojov, ale aj nízke príjmy domácností. Podľa odhadov žije približne 7 percent ľudí v oblastiach, kde je riziko dopravnej chudoby výrazne zvýšené, pričom 38 percent Slovákov priznáva ťažkosti pri každodennom cestovaní za základnými potrebami.
Kde je doprava nedostupná
Najväčšiemu riziku dopravnej chudoby čelí podľa Inštitútu environmentálnej politiky Prešovský kraj. Na opačnom konci rebríčka je Bratislavský kraj, kde je infraštruktúra aj ponuka spojov relatívne najlepšia. Cesty za lekárskym ošetrením, na úrady či do zamestnania sú pre mnohých obyvateľov regiónov dlhé a drahé, čo ich často odrádza od vyhľadania pomoci alebo prijatia práce mimo bydliska.
Podľa prieskumov má 38 percent ľudí problém dopraviť sa do práce, školy, na nákupy alebo k lekárovi. Ďalších 30 percent obyvateľov naráža na prekážky pri cestovaní za voľnočasovými aktivitami. Ak sa obe oblasti spočítajú, až 46 percent Slovákov zažíva obmedzenia pri bežnom fungovaní aj pri trávení voľného času, upozornila na to televízia STVR.
Málo spojov a nízke príjmy
Dopravná chudoba však nie je iba otázkou grafikonu. Analytik Inštitútu 2050 Tomáš Chabada pre STVR vysvetlil, že sa spája aj so slabším sociálno-ekonomickým postavením obyvateľov. „Je to kombinácia jednak kvality verejnej dopravy na Slovensku a potom zároveň socioekonomického statusu obyvateľstva. Sú to tí najzraniteľnejší obyvatelia a pre nich je veľmi ťažké aj spraviť napríklad jednorazový výdaj vo výške štyristo eur. Napríklad sa im stáva, že deň pred výplatou nemajú doma k dispozícii ani dvadsať eur,“ opísal situáciu.
Výrazné problémy sa objavujú v Banskobystrickom kraji. V niektorých malých periférnych obciach jazdia iba jeden až dva spoje denne. Ide najmä o sídla s približne stovkou obyvateľov alebo ešte menšie, kde je bežné využívanie verejnej dopravy minimálne. „V prípade obcí s nižším počtom spojov denne ide najmä o malé periférne obce s počtom obyvateľov okolo sto alebo menej, kde je mobilita veľmi nízka a obyvatelia využívajú verejnú dopravu len príležitostne,“ uviedla Lenka Štepaneková, vedúca útvaru marketingu a komunikácie Integrovaného dopravného systému Banskobystrického samosprávneho kraja.
Zároveň dodala, že formálne čísla nie vždy zachytia celú realitu. „Tieto obce sú obsluhované aj nad rámec zachádzajúcich spojov, napríklad spojmi ‚na rázcestí‘, takže v realite býva dostupných spojov často viac,“ doplnila Štepaneková. Napriek tomu môžu aj malé rozdiely v počte či časovaní spojov rozhodovať o tom, či sa obyvatelia stihnú dostať do práce alebo k lekárovi v ten istý deň.
Následky na vzdelanie, prácu a zdravie
Dopravná chudoba najviac zasahuje zraniteľné skupiny obyvateľstva. Výskumníčka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Dušana Dokupilová upozorňuje, že ide o problém s priamym dosahom na kvalitu života. „Dopravná chudoba je určite sociálny problém, pretože ľudia v dôsledku toho, že sú v dopravnej chudobe, nemôžu chodiť do zamestnania, nemôžu študovať školu, ktorú chcú, nemôžu ísť k lekárovi, to znamená, trpia väčším množstvom ochorení,“ povedala pre STVR.
Ak v niektorých lokalitách úplne chýba hromadná doprava, obyvatelia sú odkázaní na auto. Mnohí ho však nemajú k dispozícii, prípadne si jeho prevádzku nemôžu dovoliť. Potom často siahnu po taxíku, ktorý je podľa Dokupilovej pre časť ľudí príliš drahý. Cestovanie sa im tak stáva výdavkom, ktorý musia odložiť alebo úplne vynechať, hoci ide o základné potreby.
Neprehliadnite
Riešenia: autobusy, zdieľanie, sociálne taxíky
Odborníci vidia cestu von najmä v posilnení verejnej dopravy a rozvoji zdieľaných foriem prepravy. Hovorí sa o lepšom prepojení autobusov a vlakov, podpore komunitných a zdieľaných jázd aj o systémoch sociálnych taxíkov pre ľudí s nízkymi príjmami alebo zdravotným znevýhodnením. Kľúčové je nastavenie takých služieb, ktoré zohľadnia konkrétne potreby menších obcí a regiónov.
V Banskobystrickom kraji sa podľa Štepanekovej osvedčil projekt Bez prekážok do školy, ktorý zmierňuje finančné bariéry pri cestovaní detí. „Priniesol systémovú zmenu a zabezpečil, že deti v našom kraji už nemusia vymeškávať vyučovanie len preto, že ich rodinám neostali na konci mesiaca peniaze na cestovný lístok,“ priblížila. Dopravná chudoba tak nie je iba otázkou kilometrov medzi obcami, ale najmä spravodlivého prístupu k vzdelaniu, práci a zdravotnej starostlivosti. Riešenia síce existujú, no vyžadujú koordináciu, dlhodobé investície a citlivé plánovanie spolu s miestnymi komunitami.
