Pre ľudí, ktorí plánujú odchod do starobného dôchodku v roku 2026 a sporili si v druhom pilieri, bude rozhodujúce jediné číslo. Štát určil takzvanú referenčnú sumu na úrovni 702,30 eura mesačne, ktorá predstavuje priemerný starobný dôchodok vyplácaný zo Sociálnej poisťovne. Práve od tejto hranice sa odvíja, či budú mať sporitelia možnosť dostať peniaze z druhého piliera jednorazovo, alebo budú odkázaní na doživotné vyplácanie.
Kedy je možný programový výber
Ak chce budúci dôchodca použiť úspory z druhého piliera flexibilne, teda cez programový výber, musí jeho celkový doživotný dôchodkový príjem prekročiť spomínanú hranicu 702,30 eura. Programový výber sa dohodne s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, kde si sporiteľ určí buď sumu, ktorú dostane mesačne, alebo dobu vyplácania. Popri postupnom čerpaní je najlákavejšou možnosťou práve jednorazové vyplatenie celej nasporenej sumy na účet.
Právna úprava pritom vychádza z predpokladu, že takýto nadštandardný prístup k úsporám má mať len ten, kto je už z iných zdrojov primerane zabezpečený. Inými slovami, štát umožní voľnú dispozíciu s peniazmi z druhého piliera iba vtedy, keď sú bez dočasných dôchodkov všetky doživotne vyplácané penzie spolu vyššie než stanovená referenčná suma.
Čo všetko sa počíta do hranice
Pri posudzovaní, či sporiteľ limit pre rok 2026 prekračuje, sa neberie do úvahy len starobný dôchodok z prvého piliera. Započítava sa aj invalidný dôchodok, pozostalostné dávky ako vdovský, vdovecký či sirotský dôchodok, výsluhový dôchodok a tiež penzie vyplácané zo zahraničia. Rozhodujúca je teda celková výška všetkých doživotných dôchodkových príjmov, ktoré má alebo bude mať človek po odchode do penzie.
Ak tento súčet presiahne 702,30 eura mesačne, sporiteľ získa právo rozhodnúť sa, či si nechá nasporené prostriedky z druhého piliera vyplácať postupne, alebo ich využije jednorazovo. V opačnom prípade zostane viazaný na to, že úspory použije na kúpu doživotného dôchodku, teda anuity, aby mu poisťovňa vyplácala pravidelnú sumu až do konca života.
Silnejší dôchodok, väčšia sloboda
Z nastavenia pravidiel vyplýva, že výška štátneho a ďalších dôchodkov priamo určuje mieru slobody, ktorú bude mať človek pri čerpaní vlastných úspor z druhého piliera. Kto má nízky starobný dôchodok z prvého piliera, nemôže si nasporené peniaze jednoducho nechať vyplatiť naraz. Štát tým chce zabezpečiť, aby mal každý penzista aspoň príjem približne na úrovni priemerného starobného dôchodku a nevyčerpal všetky úspory príliš rýchlo.
Pre sporiteľov, ktorých súčet dôchodkov nedosiahne stanovenú hranicu, to znamená povinný nákup doživotnej anuity v komerčnej poisťovni. Pri nižších úsporách však takáto anuita často prináša len veľmi malé mesačné sumy. Naopak, ľudia s vyšším celoživotným dôchodkovým príjmom získajú možnosť rozhodovať sa flexibilnejšie a majú k dispozícii aj jednorazovú hotovosť.
Ako sa k úsporám priblížiť
Priame možnosti, ako pravidlá obísť, sporitelia nemajú, existujú však kroky, ktoré môžu pomôcť hranicu prekročiť. Jedným z nich je odloženie odchodu do dôchodku. Každý ďalší mesiac práce zvyšuje budúci starobný dôchodok z prvého piliera, čo môže byť rozhodujúce najmä pre tých, ktorí sú tesne pod limitom.
Neprehliadnite
V niektorých prípadoch môže pomôcť aj doplatenie chýbajúceho poistného, napríklad za roky štúdia. To síce dôchodok zvyčajne zvýši len mierne, ale pri rozhodovaní môže ísť o kľúčové eurá. Súčasne je dôležité požiadať o všetky dôchodkové dávky, na ktoré má človek nárok, vrátane pozostalostných či výsluhových dôchodkov, keďže do limitu sa započítava ich súčet.
Ak ani potom súčet dôchodkov 702,30 eura nepresiahne, sporiteľ musí počítať s tým, že úspory z druhého piliera budú vyplácané vo forme doživotnej alebo dočasnej penzie. V takom prípade je dedičnosť nasporených prostriedkov výrazne obmedzená alebo úplne zaniká, zatiaľ čo pri jednorazovom výbere by peniaze zostali v majetku rodiny.
