Najnovší návrh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) o zmenách v dôchodkovom systéme predstavuje významný obrat v sociálnej politike Slovenska. Rada navrhuje odstrániť tzv. prvú valorizáciu novopriznaných dôchodkov, pričom svoj návrh opiera o presvedčenie, že aktuálny mechanizmus pridáva čerstvým penzistom neoprávnenú výhodu. Návrh okamžite rozprúdil diskusiu medzi ekonómami, politikmi a odborármi, ktorí hodnotia jeho dopady na štátny rozpočet aj životnú úroveň seniorov.
Dvojité zohľadnenie inflácie a jeho dopady
Podľa RRZ súčasné nastavenie systému dôchodkov zohľadňuje infláciu dvakrát. Prvý raz sa premieta do výpočtu dôchodkov prostredníctvom rastu priemernej mzdy z predchádzajúceho roka, druhý raz cez automatickú tzv. prvú valorizáciu. Táto dvojitá kompenzácia podľa odborníkov spôsobila rozsiahly nárast počtu predčasných žiadostí o dôchodok. V rokoch 2023 a 2024 odišlo do predčasnej penzie až o 60-tisíc ľudí viac, než je dlhodobý priemer. Výsledný dopad na verejné financie sa odhaduje na zvýšenie výdavkov o 1,5 miliardy eur do roku 2031.
RRZ preto odporúča zmenu, ktorá by podľa jej analytikov odstránila systémové nespravodlivosti a zároveň znížila tlak na štátny rozpočet. Reforma by sa mala týkať výhradne nových dôchodcov a jej implementácia je plánovaná na rok 2025. Tento časový rámec podľa RRZ zabezpečí, že dopad na dôchodcov bude miernejší, nakoľko inflácia zostáva na nízkej úrovni.
Kritika odborov a riziká reformy
Návrh však čelí kritike zo strany odborových organizácií a Ministerstva práce. Tieto skupiny varujú, že odstránenie prvej valorizácie negatívne zasiahne nových dôchodcov, a to najmä tých s nižšími príjmami. Tvrdia, že valorizácia hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní rovnováhy medzi priznanou výškou dôchodku a aktuálnymi nákladmi na život. Zrušenie tejto úpravy by podľa niektorých mohlo viesť k rýchlemu zníženiu životnej úrovne seniorov už v prvých mesiacoch na dôchodku.
Odborníci zároveň upozorňujú na širší kontext dôchodkového systému, ktorý čelí dlhodobým demografickým problémom. Rastúci podiel seniorov na populácii a znižujúci sa počet pracujúcich narušujú udržateľnosť systému. Navyše, časté zmeny pravidiel v posledných rokoch znižujú dôveru verejnosti v samotný dôchodkový model a demotivujú ľudí pracovať dlhšie.
Ďalšie legislatívne zmeny od roku 2025
Navrhovaná zmena valorizácie nie je jedinou plánovanou reformou. Od roku 2025 bude zrušený súčasný rodičovský dôchodok a nahradí ho dobrovoľná asignácia 2 % z dane, ktorú seniori pocítia až od nasledujúceho roka. Okrem toho štát plánuje kompenzovať niektoré straty štedrejším trinástym dôchodkom vyplácaným v decembri 2025. Zvýšenie DPH na vybrané potraviny však môže tento pozitívny dopad znížiť, pretože zasiahne najmä rodinné rozpočty dôchodcov.
Debaty o valorizácii a ďalších zmenách systematicky odhaľujú hlbšie problémy slovenského dôchodkového modelu. Ako ukazujú skúsenosti z posledných rokov, akékoľvek nové úpravy ovplyvnia nielen krátkodobé výdavky štátneho rozpočtu, ale aj správanie ľudí a stabilitu sociálneho systému v nasledujúcich dekádach.
