V roku 2026 vstúpia do riadneho dôchodku prvé silné povojnové ročníky zo začiatku 60. rokov. Tisíce poistencov narodených v rokoch 1962, 1963 a 1964 dovŕšia zákonom určený dôchodkový vek, ktorý už dnes detailne určila Sociálna poisťovňa. Rozhodujúci nie je iba mesiac narodenia, ale aj počet vychovaných detí, čo môže skrátiť vek odchodu do penzie o celé mesiace až rok a pol.
Kto môže ísť do penzie v roku 2026
Pre ľudí bez detí sa v roku 2026 dôchodkový vek pohybuje približne medzi 63 rokmi a 63 rokmi a 6 mesiacmi. Rodičia však môžu odísť skôr, keďže výchova detí sa pri výpočte zohľadňuje ako príspevok k udržaniu dôchodkového systému. Zníženie je nastavené na najviac 18 mesiacov, pričom za každé dieťa sa dôchodkový vek skráti o 6 mesiacov, najviac za tri deti.
Portál Peniaze.sk upozorňuje, že Sociálna poisťovňa už zverejnila podrobné údaje pre jednotlivé ročníky. Poistenci sa tak vedia orientačne pripraviť na termín ukončenia pracovného života, aj keď konkrétny deň odchodu do dôchodku bude závisieť aj od dátumu podania žiadosti a splnenia všetkých podmienok.
Rozdiely medzi ročníkmi 1962 až 1964
Pri ročníku 1962 ide v roku 2026 o poistencov narodených v posledných štyroch mesiacoch roka. Ak nemajú deti, riadny dôchodkový vek dosiahnu vo veku 63 rokov a 4 mesiace, a to v období od januára do apríla 2026. Pre tých, ktorí vychovali deti, sa tento vek úmerne skracuje podľa platných pravidiel o znižovaní dôchodkového veku.
Ľudia narodení v roku 1963 a bez detí pôjdu do riadneho dôchodku vo veku 63 rokov a 6 mesiacov. Ak vychovali jedno dieťa, ich hranica klesne na 63 rokov. Pri dvoch deťoch je nárok na penziu už vo veku 62 rokov a 6 mesiacov. Rozdiel medzi bezdetnými a rodičmi je teda pri tomto ročníku výrazný, pričom zohľadňuje počet vychovaných detí až do maxima troch.
Ešte výraznejšie sa zvýhodnenie prejaví pri ročníku 1964. Poistenci, ktorí vychovali tri a viac detí, môžu získať nárok na riadny dôchodok už vo veku 62 rokov a 2 mesiace. Ide o praktickú ukážku toho, ako legislatíva uprednostňuje mnohodetné rodiny, keďže práve ich deti budú v budúcnosti prispievať do dôchodkového systému a podporovať jeho finančnú stabilitu.
Pre mladších platí nový automat
Od ročníkov narodených po roku 1966 vystupuje do popredia úplne iný princíp určovania dôchodkového veku. Ten už nie je pevne zapísaný v tabuľkách, ale závisí od priemernej strednej dĺžky života na Slovensku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR má povinnosť vyhlasovať dôchodkový vek pre každý ročník vyhláškou, vždy päť rokov vopred, čo ľuďom dáva istý čas na prípravu.
Pre ročník 1967 už platí, že riadny dôchodkový vek je stanovený na 64 rokov a 1 mesiac. V priebehu roka 2026 by mal byť známy aj presný vek odchodu do dôchodku pre ročník 1968. Tento systém, často označovaný ako „dôchodkový automat“, odstraňuje pevný horný limit dôchodkového veku. Ten sa tak môže v budúcnosti ďalej posúvať podľa toho, ako sa bude meniť dĺžka dožitia populácie.
Neprehliadnite
Výhody pre štát, riziká pre ľudí
Podstata dôchodkového automatu je jednoduchá. Ak sa obyvatelia Slovenska budú v priemere dožívať vyššieho veku, dôchodkový vek sa bude postupne zvyšovať. Cieľom je udržať rovnováhu medzi rokmi, keď ľudia pracujú a odvádzajú poistné, a rokmi, keď poberajú dôchodok. Z pohľadu verejných financií je takýto mechanizmus podľa odborníkov nevyhnutný, pretože Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny v Európe.
Ak by sa vek odchodu do dôchodku neprispôsoboval dĺžke života, systém by bol v budúcnosti ohrozený. Hrozili by výrazné škrty v dôchodkoch alebo prudké zvyšovanie odvodov pre mladších pracujúcich. Automat má preto zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť a určité medzigeneračné vyváženie, aby dnešné ekonomicky aktívne ročníky neniesli neprimerané bremeno.
Na druhej strane, z pohľadu jednotlivca má tento mechanizmus významné slabiny. Zohľadňuje iba dĺžku života, nie dĺžku života v zdraví. Mnohí ľudia už po šesťdesiatke trpia chronickými ochoreniami a plnohodnotná práca je pre nich náročná najmä v fyzicky náročných profesiách. Predlžovanie pracovného života môže viesť k tomu, že posledné roky pred penziou strávia na úradoch práce, práceneschopnosti alebo v predčasnom dôchodku s trvalo nižším príjmom.
Súčasne sa zvyšuje aj psychologická neistota. Dnešní tridsiatnici či štyridsiatnici presne nevedia, v akom veku pôjdu do riadneho dôchodku, čo im komplikuje dlhodobé plánovanie financií a života po skončení práce. Ministerstvo síce vek vyhlasuje päť rokov dopredu, definitívnu istotu však budú mať ľudia vždy až relatívne krátko pred koncom svojej kariéry.
