Ministerstvo zdravotníctva vydalo odporúčania na zdravé používanie obrazoviek u detí
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s odbornými spoločnosťami predstavilo súbor odporúčaní pre rodičov, ako nastaviť zdravé využívanie obrazoviek, vrátane mobilov a tabletov, u detí a dospievajúcich. Kľúčovým odporúčaním je, aby obrazovky neslúžili ako „digitálna opatrovateľka“, ani ako nástroj na odmeňovanie či tresty v domácnostiach. Týmto krokom chcú odborníci predchádzať negatívnym dôsledkom spojeným s nadmerným používaním technológií.
Rodinný mediálny plán ako základ
Jedným z hlavných riešení je vytvorenie rodinného mediálneho plánu, ktorý zohľadní pravidlá pre používanie digitálnych zariadení v domácnosti. Odborníci odporúčajú, aby sa na jeho tvorbe podieľali všetci členovia rodiny vrátane detí. Takýto plán má byť nastavený na základe veku a individuálnej zrelosti jednotlivých členov. Dôsledné dodržiavanie vekových obmedzení pre hry, filmy a sociálne siete je jedným z pilierov zodpovedného prístupu rodičov.
Ďalšou odporúčanou metódou sú tzv. zóny a časy bez obrazoviek. Digitálne technológie by sa nemali používať na vybraných miestach, ako sú jedálenský stôl, detské izby či spálne. Navyše, časový rámec by mal obsahovať pravidlá ako zákaz používania obrazoviek minimálne hodinu pred spaním či ráno pred školou. Rodičom sa tiež odporúča zaviesť spoločné miesto na odkladanie mobilných telefónov počas noci, čím sa podporí kvalitnejší spánok.
Komplexné riziká nadmerného používania obrazoviek
Nadmerný čas pred obrazovkami prináša komplexnú škálu negatívnych dôsledkov, ktoré sa prejavujú vo fyzickej, psychickej aj sociálnej oblasti vývoja dieťaťa. Odborníci upozorňujú, že sedavý spôsob života je jedným z hlavných fyzických rizík. Nedostatok pohybu prispieva k obezite a oslabeniu svalov, zatiaľ čo modré svetlo vyžarované zariadeniami znižuje kvalitu spánku a zhoršuje proces zaspávania.
Digitálne zariadenia majú negatívny dopad aj na zrak. Dlhodobé sústredenie na obrazovky môže viesť k digitálnej únave zraku, bolestiam hlavy a zvýšenému riziku krátkozrakosti. Z psychologického hľadiska sú hry a sociálne siete často navrhnuté ako návykové, čo spôsobuje, že reálny svet sa dieťaťu môže zdať nezaujímavý. Neustále porovnávanie sa na sociálnych sieťach zas spôsobuje úzkosť, depresie či nízke sebavedomie.
Sociálny vývoj detí je ďalším aspektom, ktorý trpí nadmerným používaním technológií. Výrazné obmedzenie priamej interakcie s rodinou a rovesníkmi môže viesť k sociálnej izolácii. Zároveň rýchle podnety z krátkych videí znižujú schopnosť sústrediť sa na dlhšie úlohy, čo sa negatívne prejavuje na výkone dieťaťa v škole. U najmenších detí môže pasívne sledovanie obsahov nahrádzať kľúčové rozhovory s rodičmi, čím dochádza k oneskorenému rozvoju reči.
Poučenia z pandémie
Pandémia COVID-19 poskytla hodnotnú spätnú väzbu o negatívnych dôsledkoch nadmerného používania obrazoviek. Počas obdobia dištančného vzdelávania sa preukázali problémy so psychickým zdravím detí, zhoršovanie ich schopnosti učiť sa a pocity osamelosti. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu uprednostňovať osobný kontakt pred online komunikáciou a prezenčné vzdelávanie pred dištančným.
Neprehliadnite
Prijaté odporúčania ministerstva a odborníkov majú slúžiť ako podpora rodičom pri nastavovaní zdravých hraníc medzi deťmi a digitálnym svetom. Dôraz kladú na zodpovednosť všetkých členov domácnosti, pričom riešením má byť rovnováha medzi technológiami a aktivitami podporujúcimi fyzický, duševný a sociálny rozvoj detí.
