Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) predložila do Národnej rady návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý by zaviedol maximálnu hranicu celkového daňového zaťaženia. Podľa návrhu by toto zaťaženie nemalo presiahnuť 37 % hrubého domáceho produktu (HDP). Cieľom opatrenia má byť ochrana ekonomiky pred negatívnymi dôsledkami vysokých daní, ktoré podľa SaS brzdia hospodársky rast a znižujú konkurencieschopnosť Slovenska.
Stabilita pre občanov a podnikateľov
Zavedenie takzvanej daňovej brzdy by znamenalo, že štát by nemohol presahovať stanovený limit z celkovej ekonomickej produkcie. Ak by bol zákon schválený a nadobudol účinnosť od 1. januára 2026, budúce vlády by mali výrazne obmedzené možnosti zavádzania nových daní či zvyšovania súčasných daňových sadzieb. Tento krok by podľa predkladateľov prispel k predvídateľnosti ekonomického prostredia, podporil plánovanie investícií a zvýšil dôveru podnikateľov aj verejnosti voči štátu.
Opozícia tvrdí, že vysoké daňové zaťaženie má výrazne negatívny vplyv na tvorbu hodnôt a rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových pracovníkov. Nízka daňová záťaž je podľa nej kľúčovým faktorom, ktorý by mohol zatraktívniť Slovensko v očiach potenciálnych investorov a pomôcť znížiť mieru nezamestnanosti v dlhodobom horizonte.
Tlak na efektivitu verejných výdavkov
Nové pravidlo by taktiež vyvíjalo tlak na vládu, aby riešila otázku fiškálnej zodpovednosti prostredníctvom úspor na strane verejných výdavkov, a nie zvyšovaním daňového zaťaženia. V praxi by to mohlo znamenať rušenie neefektívnych úradov, znižovanie nadmernej byrokracie a efektívnejšie využívanie verejných financií. Štát by bol nútený hospodáriť zodpovednejšie a eliminovať plytvanie prostriedkami v rôznych sektoroch, čím by sa priblížil k ideálu štíhlej a funkčnej verejnej správy.
Napriek tomu má takýto návrh aj svoje úskalia. Hlavným rizikom by bola strata flexibility pri riešení krízových situácií. V prípade nepredvídaných udalostí, ako sú ekonomické recesie, pandémia či vojnové konflikty, by vláda nemohla operatívne zvýšiť daňové príjmy na pokrytie mimoriadnych výdavkov. To by mohlo ohroziť schopnosť štátu poskytovať kvalitné verejné služby alebo zabezpečenie sociálnych istôt.
Rovnováha medzi prínosmi a rizikami
Ak by štát narazil na situáciu vyžadujúcu vyššie výdavky, musel by ich pokryť výlučne reštrikciami v iných oblastiach rozpočtu. To by mohlo viesť k obmedzeniu financovania školstva, zdravotníctva, kultúry či infraštruktúry. Kritici upozorňujú, že príliš striktne stanovená hranica daňového zaťaženia ohrozuje kvalitu a dostupnosť verejných služieb, čo by mohli pocítiť najmä bežní občania.
Opozičný návrh teda prináša inovatívny koncept fiškálnej zodpovednosti s potenciálom stabilizácie hospodárskeho prostredia, no zároveň aj riziká straty manévrovacieho priestoru pre vládu počas výnimočných situácií. Ak sa zákon dostane do štádia schvaľovania, čaká Slovensko robustná diskusia o výhodách a nevýhodách tohto kroku.
