Transakčná daň, jedno z najdiskutovanejších a zároveň najviac kritizovaných opatrení posledného obdobia, môže očakávať zásadné zmeny. Minister obrany SR Robert Kaliňák totiž v relácii „V politike“ televízie TA3 uviedol, že zvažuje časové obmedzenie jej platnosti. Takýto krok však podmieňuje potrebou nájsť alternatívny zdroj financií, ktoré by dokázali kompenzovať výpadok príjmov štátneho rozpočtu.
Podnikatelia žiadajú zrušenie, ministerstvo hľadá riešenie
Podnikatelia, najmä živnostníci a malé firmy, dlhodobo volajú po úplnom zrušení transakčnej dane. Tá podľa nich tvorí vážnu prekážku pre rozvoj podnikania, pričom ročné náklady na ňu môžu v niektorých prípadoch presiahnuť desaťtisíce eur. Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko preto nedávno navrhol, aby sa daň zrušila aspoň pre najmenšie podniky s ročným obratom do 100-tisíc eur. Tento návrh zatiaľ naráža na nezhody vo vnútri koalície, najmä medzi Dankom a ministrom financií Ladislavom Kamenickým. Ten naopak trvá na zachovaní dane v pôvodnej podobe, keďže zabezpečuje významný príjem štátu.
Do diskusie sa výraznejšie začalo zapájať aj mimoparlamentné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Jeho predseda Milan Majerský uvádza, že KDH je pripravené podporiť akýkoľvek návrh vedúci k oslabeniu alebo úplnému zrušeniu transakčnej dane. Ak by sa populárnemu hnutiu v budúcnosti podarilo dostať do vládnej pozície, úplné odstránenie dane by sa stalo jedným z ich prioritných cieľov. Kaliňák však upozornil, že táto daň, vzhľadom na jej obratový charakter, bráni možným daňovým únikom a podľa neho nijako nezaťažuje bežných občanov. Realita praxe však ukazuje, že jej zavedenie vplýva na podnikateľské prostredie a tlak na konečné ceny nakoniec môže byť prenesený aj na spotrebiteľov.
Neprehliadnite
Kritizovaná novela ústavy – zmena hodnotovej orientácie krajiny?
Popri transakčnej dani sa odborníci a politici v rámci diskusie dotkli aj pripravovanej vládnej novely Ústavy SR. Tá prináša niekoľko výrazne kontroverzných zmien. Okrem potvrdenia binárneho rozdelenia pohlaví – mužského a ženského –, vláda do základného zákona plánuje zaviesť aj právo rodičov rozhodovať o účasti svojich detí na školských aktivitách mimo povinných osnov. Novela zároveň definuje princíp rovnakého odmeňovania mužov a žien. Diskutéri, predovšetkým zo strany opozície aj mimovládneho sektora, upozorňujú, že tieto témy predstavujú len povrchnú časť novely, zatiaľ čo skutočný význam sa skrýva hlbšie.
Jadrom kritiky je najmä plánované ustanovenie o nadradení slovenskej ústavy nad právom Európskej únie. Právne analýzy občianskych organizácií varujú, že takýto krok vytvára priestor pre vládu, aby podľa potreby ignorovala niektoré platné európske normy a legislatívne predpisy. Ak novela úspešne prejde schvaľovacím procesom, umožní to exekutíve väčšie rozhodovacie právomoci v oblastiach rodiny, školstva, morálky či dokonca vedy, čo by podľa kritikov mohlo krajinu postupne viesť k autoritárskemu usporiadaniu podobnému režimom, ako je napríklad ten ruský. Mimovládne organizácie taktiež varujú, že novela nepriamo smeruje k cenzúre vzdelávacieho systému, ktorý by potom undervizovaný štátom výrazne obmedzil možnosť škôl vyučovať rôzne citlivé témy vrátane sexuálneho zdravia, ochrany klímy alebo kritického myslenia.
Vyhliadky na stratu eurofondov znepokojujú Slovensko
Rozpory ohľadom Ústavy SR si však začínajú všímať už aj európski lídri. Nedávne upozornenie nemeckého kancelára Friedricha Merza vyvolalo obavy, že by Slovensko mohlo prísť aj o prístup k eurofondom. Dôvodom je obava európskych krajín, že sa Slovensko čoraz viac odvracia od spoločného európskeho právneho rámca a demokratických zásad EÚ. Merz jasne naznačil, že ak bude slovenská vláda pokračovať týmto smerom, môže Nemecko iniciovať návrh pozastavenia čerpania európskych finančných prostriedkov určených pre Slovensko.
Neprehliadnite
Reakcie slovenských politikov na túto hrozbu sa rôznia. Minister Kaliňák tvrdí, že podobné vyhlásenia sú nevhodné a zbytočne eskalujú situáciu. Na druhej strane je predseda KDH presvedčený, že Slovensko by si malo uvedomiť hodnotu európskych prostriedkov. Ako jeden z najväčších prispievateľov do rozpočtu Európskej únie má Nemecko podľa Majerského právo požadovať dôkladnú kontrolu využívania poskytnutých financií. Táto diskusia je ukážkou aktuálnych vnútropolitických a medzinárodných výziev, ktorým Slovensko momentálne čelí ako ekonomicky, tak aj v oblasti demokracie a hodnotovej orientácie.
